Slepotu definujeme ako stratu zraku s postihom jedného alebo  oboch očí  s rôznou závažnosťou stavu. Podobne ako u ľudí aj u zvierat stojí za príčinami vzniku široká škála dôvodov vrodeného i získaného charakteru. Slepota u psov a mačiek sa môže vyvinúť v dôsledku traumy, sekundárne vyústením iného závažného ochorenia (diabetus melitus, mŕtvica, ochorenia srdca, obličiek, hypertenzia, onkologické ochorenia, atď.), prirodzene v procese starnutia, otravy, výživových nedostatkov (insuficiencia taurínu u mačiek) alebo  ochorenia samotného oka (dedičného, nádorového, infekčného alebo neriešeného zápalového pôvodu). 

Klinické príznaky slepoty

Pri niektorých diagnózach (SARDS u psov, otravy atď)  vzniká slepota náhle, no väčšinou  sa vyvíja postupne (PRA, celkové ochorenia – diabetes melitus, atď). Práve pomalý až plýživý rozvoj ochorenia býva príčinou, že  stav býva často majiteľom dlhšiu dobu ťažko identifikovateľný. Hlavne mladé jedince sa dokážu s postupnou stratou zraku dobre vyrovnávať.  Neraz až tak dobre, že majitelia si všimnú problém  až pri premiestnení nábytku, či zmene  bydliska, teda vtedy, keď je zviera náhle vystavené  cudziemu prostrediu.

K najčastejším prejavom slepoty patrí priestorová dezorientácia ako  narážanie do predmetov, nereagovanie na loptičku u psov aportérov, či mávatka u mačiek, či problém s chodením po schodoch. Spolu s nimi ako dôsledok novej situácie prichádza aj zmena správania – depresia, zmätenosť, úzkosť, neochota chodiť von, polihávanie.  Zviera totiž práve strachom a nepokojom reaguje na neznáme prostredie. Zrenice bývajú v mnohých prípadoch rozšírené.

Ďalšie prejavy sú veľmi rozmanité v závislosti od primárnej príčiny ochorenia, napr. výtoky z očí, prekrvenie očí, privieranie viečok, zakalenie šošovky,  dezorientácia v šere, ale aj príznaky ako intenzívne zvýšený smäd/močenie, strata hmotnosti, letargia, neurologické príznaky, či dýchavičnosť, intolerancia záťaže. Strata zraku sa môže prejavovať skutočne veľmi širokou škálou prejavov, často veľmi nešpecifických. Kým pri niektorých ochoreniach je prítomná silná bolestivosť (napr. glaukóm), pri iných prebieha bezbolestne.

Predispozícia

Slepotou môžu byť postihnuté psy a mačky všetkých plemien. Avšak určité plemená majú náchylnosť ku konkrétnym dedičným ochoreniam vedúcim k slepote. Kým napr. Bígl, Labradorský retriever, Flanderský bovier, Baset, Čau čau, americký i anglický kokrešpaniel, Pudel, Sibírsky husky, Aliašský malamut, Šiba inu, atď. majú plemennú predispozíciu k primárnemu glaukómu, Šitzu, či britské mačky zase  k odlúčeniu sietnice. U celej skupiny teriérov, čínskeho chocholatého psa, či austrálskeho dobytkárskeho psa je rizikom  primárna luxácia šošoviek (PLL). SARDS býva problémom najmä u jazvečíkov a malých fúzačov. PRA sa zase najčastejšie vyskytuje u kokeršpanielov, border kólií, írskych setrov, fúzačov, pudlov a bengálskych, habešských a perzských mačiek.

Pre elimináciu dedične podmienených ochorení dochádza v serióznych chovoch plemien s predispozíciou k niektorým ochoreniam ku klinickým oftalmologickým vyšetreniam v kombinácii s genetickým testovaním. Strata zraku nie je doménou len staších jedincov, i keď niektoré ochorenia sa viažu na vyšší vek. So starobou prichádzajú nielen prirodzené procesy vplývajúce na kvalitu zraku, ale aj vyššia predispozícia k mnohým ochoreniam získaného, ale aj dedičného charakteru. Slepota  však postihuje aj mladých jedincov, vrátane novonarodených.

Diagnostika

Odhalenie slepoty, ale aj jej príčin a stupňa závažnosti je pomerne zložitou záležitosťou. Okrem celkového vyšetrenia jedinca (klinické, laboratórne vyšetrenie krvi, neurologické, či kardiologické) zahŕňa aj test vatovým chumáčom, testy s prekážkovou dráhou, komplexné oftalmologické vyšetrenie všetkých štruktúr oka,  sonografické vyšetrenie oka. Je nesmierne dôležité určiť primárnu príčinu ochorenia. Na  zistenie funkčnosti sietnice zohráva mimoriadne dôležitú úlohu vyšetrenie na ERG (elektroretinografia). Pomocou tohto zariadenia sú zaznamenávané elektrické potenciály vznikajúce v sietnici prostredníctvom svetla rôznej intenzity a dĺžky. Jedná sa o veľmi špecifické a odborne náročné vyšetrenie, ktoré však významnou mierou vie poskytnúť informácie o funkčnosti sietnice.

Terapia

Liečba slepoty sa odvíja od primárnej príčiny ochorenia. V mnohých prípadoch je slepota však nezvrátiteľná. Strata zraku ako jedného zo zmyslov jednoznačne zasahuje do života zvieraťa, avšak mnohé psy a mačky sa dokážu novej situácii prispôsobiť a handicap vykompenzovať inými zmyslami. Zvlášť, ak strate zraku prišlo postupne, alebo naopak bol jedinec slepý od narodenia.

Veľmi dôležitú rolu však zohráva majiteľ, ktorý svojím prístupom dokáže zvieraťu jeho stav uľahčiť a to tým, že ho oboznámi s prostredím, zabezpečí bezpečné priestory, vyhýba sa stresovým situáciam pre zviera, či zbytočne nepremiestňuje nábytok atď. Ak už je nutné meniť priestorovú dispozíciu bývania, je potrebné takto postihnuté zviera trpezlivo oboznamovať s novým prostredím. So psom je vhodné chodiť na prechádzke len na vôdzke a po zaužívaných trasách, pre mačky zabezpečiť ubytovanie výhradne v interiéri. Viazanosť slepého zvieraťa na svojho „pánička“ je ďaleko väčšia a zvykne sa prehlbovať, preto zázemie a porozumenie pre individuálne potreby zo strany majiteľa je veľmi dôležitým pilierom pre spokojný a šťastný život ich miláčka.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea

www.veterinanitra.sk

Článok pod názvom Slepota u psov a mačiek bol uverejnený v časopise PES a MAČKA 2/2018