— 30. APRíLA 2021

Dedičné očné ochorenia u psov

Gény ovplyvňujú nielen vzhľad, povahu ale i zdravie človeka i zvierat. Stoja aj za početnými abnormalitami zrakového orgánu a jeho adnexov u psov. Dedičné očné ochorenia u psov zahŕňajú skupinu veľmi rôznorodých ochorení oka, za vznikom ktorých je hereditárny podklad.

Očné ochorenia hereditárneho pôvodu

Poruchy zraku môžu byť navodené rôznymi vyvolávacími príčinami. Špecifickú skupinu predstavujú ochorenia, ktoré sú na základe dedičnosti prenášané z rodiča na potomstvo. Niektoré z nich možno zaznamenať pri očnom vyšetrení už v šteňacom veku. Iné sa naopak na základe genetickej informácie, ktorej je pes nositeľom rozvinú počas života. Rozvoj príznakov závisí od typu ochorenia a jeho charakteristického priebehu.

Dedičné očné ochorenia u psov sú dobre zmapované u čistokrvných psov. Známa je náchylnosť konkrétnych plemien ku konkrétnym predispozičným abnormalitám. Niektoré plemená sú geneticky zaťažené viac a majú vysokú frekvenciu rôznych očných anomálii, iné sa s dedičnými poruchami zraku stretávajú v menšej miere. Abnormalitami hereditárneho pôvodu trpia aj  kríženci.

Každé jedno z  ochorení je dôkladné skúmané z rôznych aspektov – pohľadu klinického i molekulárneho. Pri mnohých je známa forma dedičnosti, v niektorých prípadoch bola odhalená dokonca presná mutácia spôsobujúca ochorenie. Iné sú stále centrom neustáleho skúmania. Niekedy môže byť vývoj určitej poruchy nepredvídateľný. Z tohto pohľadu sú rizikové najmä ochorenia so zatiaľ neznámym typom dedičnosti, ale tiež s recesívnym spôsobom dedičnosti, pri ktorom nie je známa konkrétna mutácia. Tak môže nastať situácia, kedy môžu mať klinicky zdraví rodičia postihnuté potomstvo.

Dedičné očné ochorenia u psov, katarakta, luxácia šošovky, anomálie oka, abnormality viečok, oftalmologické vyšetrenie, hereditárne

Dedičné ochorenia adnexov oka

Pojmom očné adnexy označujeme útvary, ktoré obklopujú očný bulbus a anatomicky i funkčne dotvárajú zrakové ústrojenstvo. Patria k nim mihalnice, spojovky, slzné ústroje a okohybné svaly. Ich úlohou je oko chrániť, zvlhčovať a zabezpečujú tiež pohyb očného bulbu. K  najčastejším ochoreniam očných adnexov vznikajúcich na dedičnom podklade patria abnormality v postavení očných viečok (entropium a ektropium congenitale) a anomálie rastu očných rias (ektopické cílie, distichiázy a trichiázy). Svojou prítomnosťou vedú k neustálemu dráždeniu rohovky a pri neriešení môžu viesť  k rozvoju závažných komplikácií s vplyvom na videnie a zdravie oka.

Dedičné ochorenia predného segmentu oka

Predný segment pozostáva z rohovky, šošovky, ciliárneho telieska a dúhovky. K najzaznamenávanejším poruchám tejto časti oka vznikajúcich na dedičnom podklade radíme poruchy iridokorneálneho uhla, dedičné katarakty, primárne luxácie šošovky, či perzistentné pupilárne membrány.

Hereditárne podmienené poruchy iridokorneálneho uhla vedú k vzniku primárneho glaukómu. Veľmi závažné ochorenie predstavuje dedične podmienená katarakta. U jednotlivých predisponovaných plemien býva typická rozvojom v určitom veku, charakteristickou lokalizáciou, tvarom, formou a priebehom. Pre správne určenie diagnózy a prognózy je preto nevyhnutné poznať aj tieto plemenné špecifiká. K ďalších dedičným ochoreniam oka patrí primárna luxácia šošovky. Pri niektorých plemenách bola identifikovaná dokonca presná mutácia, nie však u všetkých. Liečba katarakty i luxácie šošovky je v mnohých prípadoch možné realizovať chirurgicky.

Ďalší problém môžu predstavovať klinicky významné formy perzistentnej pupilárnej membrány. Ide o pretrvávajúci pozostatok embryonálnych štruktúr oka. Vplyv na zrak sa odvíja od typu a rozsahu PPM, v niektorých prípadoch môžu vyúsťovať do subkapsulárnej katarakty alebo leukómy.

Dedičné ochorenia zadného segmentu oka

K choreniam zadného segmentu oka s dedičným podkladom patria ochorenia sklovca (napr. primárny perzistentný sklovec), anomálie cievovky (CEA), a  viacero závažných ochorení sietnice (napr. progresívna retinálna atrofia, retinálna dysplázia a i).

Dedičné ochorenia zadného segmentu oka majú rôzny dosah na kvalitu videnia. Niektoré ho svojou povahou a stupňom ovplyvňujú len nepatrne, iné vedú k závažnému obmedzeniu zrakovej schopnosti a pri ďalších sa rôznou rýchlosťou  rozvíja slepota. Ich závažnosť stúpa so skutočnosťou, že nie sú liečiteľné. Jedinou cestou k zníženiu incidencie týchto abnormalít je nezaradzovanie postihnutých jedincov do chovu.

Diagnostika dedičných očných ochorení

Úlohou komplexného oftalmologického vyšetrenia ako už samotný názov napovedá je dôkladné a komplexné vyšetrenie oka a jeho adnexov. Vonkajšie štruktúry je možné ľahko posúdiť makroskopicky. Avšak oko predstavuje unikátny orgán, ktorý nám svojou priehľadnosťou umožňuje dôsledné posúdenie aj svojich hĺbkových štruktúr. Vyšetriť dokážeme teda nielen viečka, očný bulbus, rohovku, šošovku, dúhovku, ale aj zadný segment oka. Priamo, bez použitia invazívnych metód vieme špecifickými prístrojmi skontrolovať krvenie, či inerváciu oka. Okrem oka neexistuje žiaden iný orgán, ktorý by nám dával možnosť bez narušenia celistvosti tkanív nazrieť na cievy, či nervy. Práve táto jedinečnosť je využívaná pri skríningoch dedičných očných anomálií.

Oftalmologické vyšetrenie

Výsledok klinického oftalmologického vyšetrenia nám dáva ucelený prehľad o aktuálnom zdraví zrakového orgánu. Dokážeme ním odhaliť aj prítomnosť rôznych ochorení dedičného pôvodu. Opakovaným vyšetrením vieme posúdiť dynamiku rozvoja anomálie. Nadstavbou kliniky sú cielené genetické vyšetrenia. Získané informácie dávajú priestor na uvážené využívanie chovných jedincov v chove. Cesta k zníženiu výskytu dedičných očných ochorení v populácií psov totiž vedie len cez zodpovedné chovateľské rozhodnutia.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea