Týmito pojmami označujeme dve podobné i keď úplne protikladné abnormality v postavení očných viečok. Kým pri entropiu je voľný okraj viečka vchlípený k bulbu, pri ektropiu je to opačne a okraj viečka sa od oka vychyľuje. Pri oboch deformitách je oko vystavené možnému dráždeniu a následným komplikáciám. Entropium a ektropium sa u psov vyskytujú pomerne často, zväčša na dedičnom základe.

Entropium

Ide o defekt, pri ktorom býva voľný okraj  očného viečka vchlípený smerom k očnému bulbu. V dôsledku mechanického dráždenia rohovky a spojovky srsťou viečka dochádza k poškodzovaniu oka. Rozsah a závažnosť klinických príznakov závisí  od miery a lokalizácie postihnutia, či dĺžky iritácie.

Pomerne často sa entropium u psov vyvíja na základe genetickej predispozície (entropium congenitale). Kongenitálna príčina je popisovaná  u plemien akými sú šarpej, čau čau, anglický buldog, pudel, bernardín, nemecká doga, mops, atď. Pri dedičnej forme bývajú zväčša (avšak nie nevyhnutne) postihnuté obe oči, aj keď závažnosť postihnutia nemusí byť vždy bilaterálne symetrická.

Avšak  entropium môže vzniknúť aj sekundárne – v dôsledku iného chorenia (entropium spasticum s. musculare), následkom traumatického poranenia viečka (entropium cicatricosum), či v dôsledku postihnutia samotného očného bulbu (entropium bulbare).

Klinické príznaky, diagnostika a liečba entropia

Ektropium najčastejšie postihuje dolné viečko, ale môže sa vyskytnúť aj na hornom viečku, či dokonca na oboch viečka naraz. Klinické príznaky sú viazané na stupeň, lokalizáciu a dĺžku dráždenia. Pri niektorých miernejších formách postihnutia môžu byť prejavy ochorenia len jemné. Dráždenie rohovky spôsobuje bolestivosť, v dôsledku toho často zvieratá žmúria.

Okrem toho pozorujeme nadmerné slzenie, zápal spojivky, pri dlhšej expozícii  keratitídu, erózie až ulcerácie rohovky. Komplikované a neriešené entropium môže viesť až k vzniku slepoty. U postihnutých jedincov vyvoláva psychickú nepohodu. Oči si otierajú o koberec, či si ich šúchajú labkou. Zvieratá sa preto často prejavujú zmenou správania- ustráchaným, podráždeným, či až agresívnym prejavom.

Hoci prvé klinické príznaky entropia hereditárneho pôvodu môžu byť prezentované už skoro po otvorení očí, väčšinou vznikajú až neskôr, najmä do 1 roka veku života. Pri jednotlivých plemenách často pozorujeme špecifickosť problematiky v nástupe prvých klinických príznakov, v lokalizácii entropia, či typických prejavoch.

Stanovenie samotnej diagnózy entropia nebýva zložité, dôležité je však aj odhalenie vyvolávajúcej príčiny a rozsah prípadného poškodenia oka.  Z tohto dôvodu sa vykonáva Schirmerov test, fluoresceínový test, meria sa vnútroočný tlak. Oko sa dôkladne vyšetruje pred i po aplikácii lokálnych anestetík.

V niektorých prípadoch môže príjsť k spontánnemu zlepšeniu stavu rastom hlavy u vyvíjajúceho sa zvieraťa. Avšak častejšie býva liečebná intervencia nutná. Niekedy sa využívajú tzv.vypínacie stehy, ktoré zabraňujú poškodzovaniu očného bulbu  a to väčšinou až do obdobia, kým je postihnutý jedinec zrelý na chirurgický zákrok. V komplikovaných stavoch sa pristupuje k   chirurgickej korekcii voľného viečka (blefaroplastike) ihneď.

Voľba konkrétnej operačnej techniky sa odvíja od konkrétneho stavu. Po operácii sa aplikujú antibiotiká a iné prípravky. Ak pri entropiu došlo k poškodeniu očných štruktúr,  musí terapia zohľadňovať aj túto skutočnosť.

Ektropium

Pri ektropiu sa voľný okraj očného viečka vychlipuje smerom od oka. Oddialením viečka býva spojovka odhalená a tak  vystavená vysychaniu a väčšiemu dráždeniu prostredníctvom prachu a nečistôt z vonkajšieho prostredia. V dôsledku toho vzniká zápal spojovky a pri masívnom ektropiu dochádza až k zmenám na rohovke.

Ektropium najčastejšie vzniká na hereditárnom podklade (ectropium congenitale). K plemenám s predispozíciou k jeho vzniku patrí napr. kokeršpaniel, baset, bloodhound, bernardín, šarpej, nemecká doga, novofundlandský pes, mastif.

Menej často sa môže vyskytnúť v dôsledku staroby (ectropium senile), traumy alebo operácie (ectropium cicatriceum), ako následok ochablosti nervus facialis (ectropium paralyticum), pri neopláziách spojovky alebo viečka (ectropium mechanicum). K oddialeniu voľného okraja viečka môže dočasne prísť aj pri akútnom zápale spojivky, v dôsledku jej napuchnutia (ectropium spasticum).

Ektropium sa u psov takmer vždy sa vyskytuje na dolnom viečku, zvlášť, ak má dedičný základ. Postihovať môže jedno i obe oči. Oproti entropiu je výskyt ektropia menej častý. Ektropium hereditárneho pôvodu býva zväčša diagnostikované do 1 roka života. V prípade získaného ektropia sa môže vyvinúť v akomkoľvek veku u akéhokoľvek psa bez ohľadu na plemeno.

Klinické príznaky, diagnostika a liečba ektropia

Postihnuté oči pôsobia opticky dojmom ospalosti, či smútku. Tým, že pri tejto deformite dochádza k odhaleniu a následnej zvýšenej expozícii spojovky a rohovky, pozorovať môžeme začervenané vodnaté oči, zvýšené slzenie a časté konjuktivitídy. Stav môže v niektorých prípadoch dospieť ku keratitíde až vredu na rohovke, či vzniku suchého oka.

Diagnostika spočíva v detailnom vyšetrení viečok, vykonaní fluoresceínového testu na vylúčenie možného poškodenia rohovky, prípadne v  zhodnotení Schirmerovho testu. Vyšetrenie sa vykonáva pred i po aplikácii lokálnych anestetík. V prípade získanej formy ektropia sa vykonávajú aj ďalšie vyšetrenia vedúce k odhaleniu vyvolávajúcej príčiny.

Pri už vyvinutých klinických príznakoch spočíva liečba v ich preliečení. Terapia ektropií so slabými prejavmi sa vykonáva lubrikáciou oka vhodnými prípravkami. Silné ektropiá s výraznou klinikou sa riešia operačne. Prognóza býva dobrá, avšak veľmi dôležitú úlohu zohráva dobrá pooperačná starostlivosť majiteľa. V terapii získaných stavov sa prvotne riešia vyvolávajúce príčiny.

Kombinácia ektropia s entropiom

Niekedy sa na jednom oku môže u psov vyskytnúť súčasne entropium aj ektropium. Takýto stav sa označuje pojmom „diamantové oko“. Ide o  komplikovaný stav s možným vznikom keratokonjutivitídy až ulcerácie rohovky. Vyskytuje sa najčastejšie u plemien ako je kokeršpaniel, bernardín, mastin, či nemecká doga. Defekt sa rieši chirurgickou korekciou viečok.

Prognóza

Pri správnom manažovaní liečby býva prognóza entropia, či ektropia u psov  zvyčajne dobrá. V prípade chirurgickej korekcie však zohráva dôležitú úlohu aj kvalitná pooperačná starostlivosť zo strany majiteľa. Vzhľadom na to, že uvedené zdravotné problémy psov majú zväčša dedičný základ, ako najlepšia prevencia sa odporúča uvážené chovné využitie jedincov zaťažených plemien s cieľom postupného zníženia incidencie ochorenia v populácii.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika ALTHEA

Snímky: MVDr. Pavol Zubrický

Kresba: MVDr. Katarína Schmiesterová

Článok vyšiel v časopise Nielen Pes a Mačka 2/19 pod názvom Entropium a ektropium u psov.