— 26. JúLA 2019

Perzistentná pupilárna membrána

Perzistentná pupilárna membrána predstavuje pozostatok fetálneho mezodermálneho tkaniva, ktoré  počas embryonálneho vývoja zodpovedá za výživu vyvíjajúcej sa šošovky. Pri psoch spravidla atrofuje do 6 týždňov veku života. Jej pretrvávanie sa môže prezentovať veľmi variabilne, od klinicky bezvýznamných stavov až po poruchy videnia, či rozvoj katarakty vo vyššom veku. 

Perzistentná pupilárna membrána

Pupilárna membrána je jednoduché mezodermálne tkanivo prítomné počas fetálneho vývoja vo forme vrstvy na anteriórnej ploche dúhovky. Pozostáva z krvných ciev a spojivového tkaniva. Pri psoch sa táto membrána zvyčajne resorbuje počas neskoršieho vývoja plodu alebo prvých týždňoch života. Perzistentná pupilárna membrána (PPM) predstavuje najbežnejší prejav dysgenézy predného segmentu oka.

Perzistentná pupilárna membrába
Perzistentné pupilárne membrány u psa, autor snímok: Dr. Pavol Zubrický

Perzistentnú pupilárnu membránu (PPM) diagnostikujeme pri veľkom počte plemien psov, najmä u basendži, u ktorého sa môže objaviť v spojení s kolobómom optického nervu. Hereditárny základ PPM predpokladajú genetici okrem plemena basendži aj pri plemenách mastif, waleský korgi pembroke a kardigan, čau-čau, anglický kokeršpaniel, dlhosrstá a krátkosrstá kólia a bulmastif. Avšak dedičné i vrodené PPM sa môžu vyskytovať u ktoréhokoľvek plemena psov.

Typy perzistentnej pupilárnej membrány

Perzistentné pupilárne membrány (PPM) sa manifestujú väčšinou bilaterálne, pričom môžu mať veľkú variabilitu prejavu. Vlákna môžu voľne plávať, dotýkať sa endotelu rohovky (z dúhovky na rohovku), premosťovať pupilu (PPM z dúhovky na dúhovku) alebo sa aj pripájať k anteriórnej kapsule šošovky (PPM z dúhovky na šošovku). Klinicky významné sa stávajú, ak kontaktujú šošovku alebo rohovku, kde narúšajú správny vývoj epitelu rohovky alebo tiež šošovky alebo ich pridružených bazálnych membrán. Irido-korneálna adhézia býva spojená s edémom rohovky, fibropláziou a zmenami v descementovej membráne, spôsobujúcej klinicky leukóm. Iridolentikulárna adhézia na anteriórnu šošovkovú kapsulu spôsobuje kapsulárnu opacitu a anteriórnu subkapsulárnu kataraktu. V prípadoch adhézie na rohovku alebo šošovku považujeme perzistentnú pupilárnu membránu za dysplastickú pupilárnu membránu alebo variáciu Petersovej anomálie.

Terapia perzistentných pupilárnych membrán

Terapia pri PPM väčšinou nebýva potrebná. V zriedkavých prípadoch je odporučená chirurgická a laserová resekcia PPM. PMM adherovaná na rohovku býva riešená taktiež chirurgickým vstupom do prednej očnej komory a preťatím membrány a fakoemulzifikáciou pri masívnej kapsulárnej alebo subkapsulárnej katarakte.

Diagnostika PPM

PPM môže mať rôznu variabilitu prejavu. Dôkladným oftalmologickým vyšetrením musí oftalmológ stanoviť jej typ, aj keď pri väčšine postihnutých jedincov pozorujeme statický charakter ochorenia. V niektorých prípadoch však  perzistentná pupilárna membrána spôsobuje zdravotné problémy vyúsťujúce do subkapsulárnej katarakty alebo leukómy. Vzhľadom na zúžené možnosti liečby PPM musia preto chovatelia klásť najväčší dôraz  na prevenciu. Tá spočíva najmä v nezaraďovaní jedincov do plemenitby, pri ktorých je prítomnosť adhézií na šošovke a rohovke. Jedinou cestou postupnej eradikácie PPM je preto systematické vyšetrovanie psov na očné dedičné ochorenia už v šteňacom veku a samozrejme následná selekcia postihnutých jedincov.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea

Krátená verzia článku publikovaného v odbornom veterinárskom časopise  INFOVET č.5/2019 pod názvom Perzistentná pupilárna membrána (PPM) – klinický prípad