Tretie viečko (žmurka) je štruktúra oka umiestnená v mediálnom očnom kútiku medzi rohovkou a spodným viečkom. Pozostáva z chrupavky v tvare písmena T, žľazy tretieho viečka a množstva povrchových lymfoidných folikulov. Má protektívnu funkciu, chráni oko pred vysychaním, nečistotami, či traumami. Medzi ochorenia tretieho viečka patrí prolaps žľazy tretieho viečka, protrúzia tretieho viečka, everzia a inverzia tretieho viečka, poranenia, zápaly a novotvary tretieho viečka.

Ochorenia tretieho viečka

Tretie viečko plní niekoľko dôležitých funkcií. Okrem dôležitej protektívnej úlohy sa významnou mierou podieľa na tvorbe slzného filmu. Obsahuje tiež tkanivo vylučujúce imunoglobulíny potrebné v boji proti infekciám.

Ochorenia tretieho viečka môžu byť vrodeného alebo získaného charakteru. Sú prejavom samotného ochorenia tretieho viečka, či sekundárne prejavom niektorého celkového ochorenia. Pre zachovanie všetkých funkcií je ochoreniam tretieho viečka venovať patričnú pozornosť a k jeho odstráneniu sa pristupuje len v nevyhnutných prípadoch.

Prolaps žľazy tretieho viečka

Prolaps žľazy tretieho viečka je označenie anomálie, pri ktorej dochádza k uvoľneniu žľazy tretieho viečka z hĺbky očnice k voľnému okraju tretieho viečka. Následne možno vo vnútornom kútiku oka pozorovať prečnievajúci červenkastý okrúhly útvar. Kvôli svojmu typickému vzhľadu pripomínajúcemu čerešňu je ochorenie známe aj pod názvom čerešňové oko (cherry eye).

Žľaza tretieho viečka sa významnou mierou spolupodieľa na produkcii sĺz potrebných pre zvlhčovanie a ochranu rohovky. Zvyčajne ju nie je možné vidieť, keďže je umiestnená za tretím viečkom v hĺbke očnice. Avšak niekedy dochádza k jej uvoľneniu z fyziologickej polohy do mediálneho kútika oka. Žľaza tretieho viečka následne v dôsledku dráždenia opuchne, zväčší a  prekrví sa. Anomália môže byť jednostranná alebo obojstranná. Postihuje predovšetkým mladých psov vo veku do 2 rokov, najmä v období od 3 do 6 mesiacov. K predisponovaným plemenám patrí Americký kokeršpaniel, Cane corso, Anglický buldog, Francúzsky buldoček, Baset, Bígl, Bloodhound, Novofundlandský pes, Shitzu, Lhasa Apso, Boxer, Bernardín, Kavalier King Charles Španiel atď. U mačiek sa prolaps žľazy tretieho viečka oproti psom objavuje len príležitostne. Napriek viazanosti poruchy k určitým plemenám, nebola preukázaná dedičnosť ochorenia. Predpokladá sa, že príčinou tohto defektu je zvýšená laxita väzov tretieho viečka, či a imunologický status lymfoidných folikulov.

Liečba prolapsu tretieho viečka

Veľmi dôležité je skoré zahájenie liečby. Čím dlhšie je žľaza tretieho viečka prolabovaná a vystavená vplyvom vonkajšieho prostredia, tým sa zvyšuje riziko vzniku chronického zápalu a ulcerácií. Okrem toho sa pri dlhodobejšom neriešení problému môže vyvinúť porucha sekrécie sĺz. Konzervatívna liečba pomocou medikamentov je neúčinná. Takisto, aj v prípade ak je možné miernym tlakom (vmasírovaním) vtlačiť vybehnutú žľazu späť do pôvodnej polohy, často dochádza k recidívam. Úspešná terapia spočíva v reponovaní žľazy tretieho viečka do pôvodnej polohy a v jej fixácii rôznymi chirurgickými technikami. Pred a po operačnom zákroku sú do oka aplikované antibiotické prípravky vo forme masti alebo kvapiek. Z preventívnych dôvodov, aby nedošlo k poškrabaniu oka je počas hojenia potrebné aj nasadenie ochranného goliera. V minulosti často využívané parciálne alebo totálne odstránenie žľazy tretieho viečka sa vzhľadom na jej významný podiel v produkcii sĺz nedoporučuje. Po jej extirpácii je vysoký predpoklad vzniku keratokonjuktivitis sicca ( suché oko) v neskoršom období.

Protrúzia tretieho viečka

Fyziologicky je tretie viečko tonusom hladkého svalstva udržiavané vo ventromediálnej polohe oka (dolný vnútorný kútik oka). Príčin, kedy dochádza k jeho protrúzii, teda prekrytiu očného bulbu tretím viečkom je množstvo. Pozorovaný býva pri ochoreniach rôznej etiológie, vrátane porúch inervácie vegetatívneho nervového systému (Hornerov syndróm, dysautonómia mačiek), pri poruchách kontrability svalstva (vrodená myotónia u psov a mačiek), pri vážnych dehydratáciach, traumách, ale neraz aj v prípadoch bez známej príčiny (často napr. pri Hawsovom syndróme u mačiek), atď. Protrúzia tretieho viečka môže prebiehať jednostranne i obojstranne. Terapia závisí od vyvolávajúcej príčiny.

Everzia  a inverzia tretieho viečka

Everzia tretieho viečka je defekt, pri ktorom je voľný okraj tretieho viečka stočený a vyvrátený smerom von od očného bulbu. Anomália môže postihovať jedno alebo obe oči. Vyskytuje sa u hlavne u psov veľkých plemien akými je Nemecká doga, Bernardín, Novofundlandský pes, Írsky seter, Nemecký krátkosrstý stavač. Problém sa vyvíja postupne, objavuje sa väčšinou u mladých jedincov do jedného roka, no občas ju možno vidieť aj v strednom veku. Pri everzii tretieho viečka dochádza k prekrveniu a zápalu spojivky, predpokladá sa dedičný základ ochorenia.

Pri inverzii tretieho viečka je voľný okraj tretieho viečka tiež stočený, avšak je vyvrátený smerom dovnútra smerom k očnému bulbu. Oproti everzii sa vyskytuje zriedkavejšie a to väčšinou jednostranne. Inverzia tretieho viečka je vrodené ochorenie vyskytujúce sa u psov. Spôsobuje zápal spojivky a dráždením rohovky až jej ulcerácie.

Príčinou tak everzie ako i inverzie tretieho viečka je deformita chrupavky tretieho viečka. Vzniká, keď sa vnútorná a vonkajšia časť chrupavky vyvíjajú rôznou rýchlosťou. Vzhľadovo môžu tieto defekty pripomínať prolaps žľazy tretieho viečka (čerešňové oko). Terapia v oboch prípadoch spočíva v chirurgickom odstránení deformovanej časti chrupavky.

Traumy, zápaly, novotvary

Okrem spomínaných anomálií sa môžu u psov i mačiek vyskytovať novotvary tretieho viečka (napr. adenokarcinóm, hemangiosarkóm, lymfóm), traumatické poranenia tretieho viečka (napr. poranenia cudzím telesom, zaškrabnutia mačacím drápom), či zápalové procesy. Vzhľadom na to, že tretie viečko je duplikatúrou spojivky, podieľa sa často aj na mnohých poruchách spojivky.

MVDr. Pavol Zubrický

Foto: autor

Veterinárna poliklinika ALTHEA

Článok pod názvom Ochorenia tretieho viečka bol publikovaný v časopise PES a MAČKA  5/2018