U kólií a šeltií je potrebné venovať zväčšenú pozornosť niektorým dedičným očným ochoreniam. Najčastejšie diagnostikované ochorenia oka u kólií a šeltií  sú očná anomália kólií (CEA), progresívna atrofia sietnice (PRA), katarakta, permanentná pupilárna membrána (PPM) a anomálie v raste rias.

Očná anomália kólií

Spomedzi ochorení oka u kólií a šeltií je najtypickejšou očná anomália kólií.  Ide o  dedičné ochorenie s autozomálne recesívnou dedičnosťou. Môže postihovať skléru, cievnatku, sietnicu s cievami a optický disk  Prvý krát ju popísal Magrane a to v roku 1953 v USA. Postihuje celú skupinu plemien. Najväčšií výskyt CEA zacghytávame   u dlhosrstých kólií, krátkosrstých kólií a šeltií, bez rozdielu farby a pohlavia. Výskyt CEA je u týchto plemien vysoký.

U CEA popisujeme 4 stupne (CEA1- choroideálna hypoplázia, CEA2- kolobóm, CEA3-čiastočné  alebo úplné odlúčenie sietnice a CEA4 -vnútroočné krvácanie. V jednom vrhu môžu byť u jednotlivých šteniat veľké  rozdiely, možný je aj rozdielny nález medzi oboma očami u jedného postihnutého jedinca. Aj napriek vysokej prevelencii v populácii končí CEA len asi u 6% jedincov slepotou. CEA patrí k najsledovanejším ochoreniam oka u kólií a šeltií.

Progresívna atrofia sietnice

Progresívna atrofia sietnice (PRA rcd2- dysplázia tyčiniek a čapíkov typ 2) patrí k veľmi závažným ochoreniam. Spôsobuje degeneráciu sietnice. Postihuje súčasne obe oči, ochorenie je nebolestivé, ale vždy vedie k slepote. Jedná sa o recesívne dedičné ochorenie bez viazanosti k farbe srsti a pohlaviu.  U kólií dochádza k skorému nástupu ochorenia, príznaky šeroslepoty sa začínajú prejavovať skoro, už okolo 6 týždňa života. Postupne dochádza k strate zrakovej schopnosti a k úplnému oslepnutiu vo veku už 1-2 rokov.

Potvrdenie diagnózy sa vykonáva oftalmologickým vyšetrením sietnice. S rozvojom ochorenia je stenčovanie a celkové zoslabenie ciev stále výraznejšie, zvyšuje sa reflektivita sietnice a dochádza k atrofii hlavy očného nervu. V pokročilých štádiách sa u psov s PRA môže pridružiť aj tzv. toxická katarakta. Strata zraku prichádza postupne a psy sa jej dokážu postupne prispôsobovať. Vzhľadom na dedičný základ a nezvratnosť ochorenia smerujúcej vždy k slepote predstavuje PRA veľkú  hrozbu pre chov.

Perzistentná pupilárna membrána (PPM)

Perzistentná pupilárna membrána (PPM) je stav, pri ktorom nedošlo k úplnej rezorbcii embryonálnych štruktúr oka. Počas embryonálneho vývoja prekrýva pupilu tenká membrána. Za fyziologických okolností dochádza k jej atrofii do niekoľkých týždňov veku života. V prípade pretrvávania aj po tomto období nachádzame rôzne typy perzistentnej pupilárnej membrány. Niektoré PPM nespôsobujú žiadne ťažkosti. Naopak iné vedú k poruchám videnia. Vplyv na zrak sa odvíja od umiestnenia a rozsahu PPM.

Katarakta

Katarakta je ochorenie šošovky, pri ktorom dochádza ku strate jej priehľadnosti. Vývoj ochorenia je postupný, od ojedinele roztrúsených malých ložísk zákalov až po úplné celistvé zakalenie šošovky. Spôsobuje pokles zrakovej schopnosti, až slepotu. Postihuje obe oči súčasne, i keď priebeh môže byť na každom oku iný. Začiatočné štádia diagnostikujeme len pomocou oftalmoskopu, pokročilé štádiá aj voľným okom.  Práve kvôli tomuto prejavu dostalo ochorenie ľudový názov šedý zákal.

V závislosti od príčiny vzniku, umiestnenia zmien na šošovke, či priebehu ochorenia rozoznávame  niekoľko druhov katarakty. Niektoré z nich je možné pri včasnom zachytení riešiť operačne. Príčiny vzniku šedého zákalu môžu mať rôzny charakter, od úrazov, infekcií, niektorých celkových metabolických ochorení až po katarakty podmienené geneticky. Práve  posledne spomenuté predstavujú pre chov obrovské riziko.

Distichiáza, trichiáza a ektopické cílie

Distichiáza, trichiáza a ektopické cílie sú anomálie rastu očných rias. Vyskytujú sa u psov pomerne často, u kólií a šeltií zachytávame najmä distichiázu. Distichiázou označujeme stav, kedy mnohopočetné riasy vyrastajú v rade za normálnymi riasami, pri trichiáze vyrastajú síce na správnom mieste, ale voľným okrajom smerujú k očnému bulbu. Anomáliu, pri ktorej dochádza k ojedinelému rastu rias na vnútornej strane viečka nazývame ektopickou cíliou.

Abnormálne rastúce riasy môžu spôsobovať iritáciu povrchu oka, v takom prípade sa klinicky  prejavujú prižmúrenými očami, trením oka labkami, slzením, sčervenením, až eróziami a ulceráciami. Odstránenie rias prevádzame rôznymi technikami, vždy s posúdením individuálneho stavu postihnutého jedinca.

Mikroftalmia

Mikroftalmia je stav, keď je jedno, alebo obe oči výrazne menšie ako je obvyklé. Defekt je často spojený s ďalšími očnými poruchami.  V extrémnych prípadoch (ako napr. pri spojení 2 merle jedincov) môže dôjsť aj k úplnému nevyvinutiu oka (anoftlamia).

Najväčšiu pozornosť sústreďujú chovatelia kólií a šeltií najmä na CEA, PRA a kataraktu. Problematika očných ochorení s rôznou mierou dedičnej a plemennej predispozície patrí k širším a zložitejším témam. Mnohé iné ochorenia, aj keď sú chovateľskej verejnosti menej známe, predstavujú pre chov veľkú mieru rizika, ktorú je potrebné minimalizovať selekciou postihnutých jedincov.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Nitra

Foto: Ing. Richard Hurai

Uverejnené v Klubovom spravodaji KCHŠK pod názvom Ochorenia oka kólií a šeltií