— 6. MARCA 2016

Ochorenia oka kólií a šeltií

U kólií a šeltií je potrebné venovať zväčšenú pozornosť niektorým dedičným očným ochoreniam. Najčastejšie diagnostikované ochorenia oka u kólií a šeltií  sú očná anomália kólií (CEA), progresívna atrofia sietnice (PRA), katarakta, permanentná pupilárna membrána (PPM) a anomálie v raste rias.

Ochorenia oči u kolii a seltii

Očná anomália kólií

Spomedzi ochorení oka u kólií a šeltií je najtypickejšou očná anomália kólií. Je známa pod skratkou CEA je dedičné ochorenie s autozomálne recesívnou dedičnosťou. Môže postihovať skléru, cievnatku, sietnicu s cievami a optický disk  Prvý krát bola popísaná Magranem v roku 1953 v USA. Postihuje celú skupinu plemien, no najväčšia prevalencia bola zachytená najmä u dlhosrstých kólií, krátkosrstých kólií a šeltií, bez rozdielu farby a pohlavia. V roku 1969 bola u týchto plemien v Spojených štátoch zachytená incidencia medzi 75-97 % vyšetrených jedincov. Následnou selekciou v chove sa podarilo výskyt v priebehu pár rokov znížiť na 59%. U európskych kólií bola v roku 1982 vo Veľkej Británii popisovaná 64% frekvencia výskytu, vo Švédsku v roku 1986 50%, a napr. v Nórsku 41 % v roku 1991.

Štyri hlavné defekty zahrňujúce CEA sú choroideálna hypoplázia, kolobóm, čiastočné  alebo úplné odlúčenie sietnice a vnútroočné krvácanie. V jednom vrhu môžu byť u jednotlivých šteniat veľké  rozdiely, možný je aj rozdielny nález medzi oboma očami u jedného postihnutého jedinca. Aj napriek vysokej prevelencii v populácii končí CEA len asi u 6% jedincov slepotou. CEA patrí k najsledovanejším ochoreniam oka u kólií a šeltií.

Progresívna atrofia sietnice

Progresívna atrofia sietnice (PRA rcd2- dysplázia tyčiniek a čapíkov typ 2) je veľmi závažné ochorenie spôsobujúce degeneráciu sietnice. Postihuje súčasne obe oči, ochorenie je nebolestivé, ale vždy vedie k slepote. Jedná sa o recesívne dedičné ochorenie bez viazanosti k farbe srsti a pohlaviu.  U kólií dochádza k skorému nástupu ochorenia, príznaky šeroslepoty sa začínajú prejavovať skoro, už okolo 6 týždňa života. Postupne dochádza k strate zrakovej schopnosti a k úplnému oslepnutiu vo veku už 1-2 rokov.

Potvrdenie diagnózy sa vykonáva oftalmologickým vyšetrením sietnice. S rozvojom ochorenia je stenčovanie a celkové zoslabenie ciev stále výraznejšie, zvyšuje sa reflektivita sietnice a dochádza k atrofii hlavy očného nervu. V pokročilých štádiách sa u psov s PRA môže pridružiť aj tzv. toxická katarakta. Strata zraku je postupná a psy sa jej dokážu postupne prispôsobovať. Vzhľadom na dedičný základ a nezvratnosť ochorenia smerujúcej vždy k slepote predstavuje PRA veľkú  hrozbu pre chov.

Perzistentná pupilárna membrána (PPM)

Perzistentná pupilárna membrána (PPM) je stav, pri ktorom nedošlo k úplnej rezorbcii embryonálnych štruktúr oka. Počas embryonálneho vývoja je pupila prekrytá  tenkou membránou. Za fyziologických okolností dochádza k jej atrofii najneskôr do 4 až 8 týždňov veku šteniatka. V prípade pretrvávania aj po tomto období nachádzame rôzne stupne perzistentnej pupilárnej membrány. Výskyt môže byť jednostranný i obojstranný. Dedičnosť u kólií nie je definovaná. Pretrvávajúce vlákna sa môžu pripájať  z dúhovky na dúhovku, z dúhovky na šošovku, z dúhovky k rohovke a niekedy môžu byť nájdené v prednej komore oka. Niektoré PPM sú klinicky nevýznamné a nespôsobujú žiadne ťažkosti, iné vedú k poruchám videnia. Vplyv na zrak sa odvíja od umiestnenia a rozsahu PPM.

Katarakta

Katarakta je ochorenie šošovky, pri ktorom dochádza ku strate jej priehľadnosti. Vývoj ochorenia je postupný, od ojedinele roztrúsených malých ložísk zákalov až po úplné celistvé zakalenie šošovky. Spôsobuje pokles zrakovej schopnosti, až slepotu. Postihuje obe oči súčasne, i keď priebeh môže byť na každom oku iný. Začiatočné štádia je možné diagnostikovať len pomocou oftalmoskopu, pre pokročilé štádiá je typické viditeľné šedo-biele zakalenie. Práve kvôli tomuto prejavu dostalo ochorenie ľudový názov šedý zákal.

V závislosti od príčiny vzniku, umiestnenia zmien na šošovke, či priebehu ochorenia rozoznávame  niekoľko druhov katarakty. Niektoré z nich je možné pri včasnom zachytení riešiť operačne. Príčiny vzniku šedého zákalu môžu mať rôzny charakter, od úrazov, infekcií, niektorých celkových metabolických ochorení až po katarakty podmienené geneticky. Práve  posledne spomenuté predstavujú pre chov obrovské riziko.

Distichiáza, trichiáza a ektopické cílie

Distichiáza, trichiáza a ektopické cílie sú anomálie rastu očných rias. Vyskytujú sa u psov pomerne často, u kólií a šeltií je zachytávaná najmä distichiáza. Distichiázou označujeme stav, kedy mnohopočetné riasy vyrastajú v rade za normálnymi riasami, pri trichiáze vyrastajú síce na správnom mieste, ale voľným okrajom smerujú k očnému bulbu. Anomáliu, pri ktorej dochádza k ojedinelému rastu rias na vnútornej strane viečka nazývame ektopickou cíliou.

Abnormálne rastúce riasy môžu spôsobovať iritáciu povrchu oka, v takom prípade sa klinicky  prejavujú prižmúrenými očami, trením oka labkami, slzením, sčervenením, až eróziami a ulceráciami. Terapia je nevyhnutná v prípadoch, keď majú tieto anomálie  rastu rias výrazné klinické prejavy. Odstránenie rias je možné previesť rôznymi technikami, vždy s posúdením individuálneho stavu postihnutého jedinca.

Mikroftalmia

Mikroftalmia je stav, keď je jedno, alebo obe oči výrazne menšie ako je obvyklé. Defekt je často spojený s ďalšími očnými poruchami. U kólií a šeltií je ochorenie občasne zachytené a diagnostikované prevažne u merle sfarbených psov, najmä ak je zároveň prítomný aj white factor. V extrémnych prípadoch (ako napr. pri spojení 2 merle jedincov) môže dôjsť aj k úplnému nevyvinutiu oka (anoftlamia). Diferenciálne diagnosticky je potrebné mikroftalmiu odlíšiť od vrodenej orbitálnej cysty, melanómu, či dermoidu.

Najväčšia pozornosť chovateľov kólií a šeltií je sústredená najmä na CEA, PRA a kataraktu. Problematika očných ochorení s rôznou mierou dedičnej a plemennej predispozície je však ďaleko širšia a zložitejšia. Mnohé ochorenia, aj keď sú chovateľskej verejnosti menej známe, môžu predstavovať pre chov veľkú mieru rizika, ktorú je potrebné minimalizovať selekciou postihnutých jedincov.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Nitra

Foto: Ing. Richard Hurai

Uverejnené v Klubovom spravodaji KCHŠK pod názvom Ochorenia oka kólií a šeltií