Ochorenia obličiek sú vnímané ako problém vyskytujúci sa u starších psov. V posledných rokoch však zaznamenávame nárast renálnych zlyhaní u veľmi mladých jedincov, dokonca aj u niekoľko mesačných šteniat. Ich príčinou býva  abnormálny vývoj obličkového parenchýmu počas embryonálneho vývoja. Označujeme ich termínom juvenilné nefropatie.

Popis juvenilných nefropatií

Obličky sú zodpovedné za viacero životne dôležitých úloh v organizme. Okrem filtrácie odpadových látok z krvi, sa podieľajú na regulácii krvného tlaku,  tvorbe červených krviniek, kontrole acidobázickej rovnováhy, udržiavaní správnej hladiny elektrolytov atď. Narušenie ich funkcie vyvoláva v organizme závažné systémové problémy.  

Za juvenilnými nefropatiami psov môže stáť renálna agenéza (nevyvinutie obličky), renálna hypoplázia (abnormálne zredukovaná oblička so zachovaním funkčnosti tkaniva), či renálna dysplázia (minimalizácia veľkosti jednej alebo obidvoch obličiek, s nepravidelnou štruktúrou parenchýmu a poruchou funkčnosti), ale aj ďalšie obličkové anomálie (primárne cystické choroby, glomerulopatie, tubulo-intersticiálne nefropatie, tubulárna transkriptálna dysfunkcia). Juvenilné nefropatie sú definované ako  nezápalové, degeneratívne alebo vývojové chronické ochorenia obličiek u mladých zvierat. 

Klinické príznaky

Nástup klinických prejavov a ich závažnosť stavu sa môže prezentovať veľmi variabilne. Vo väčšine prípadov prebieha ochorenie obličiek do určitého času bezpríznakovo. Neskôr je pozorovaný zvýšený príjem a výdaj tekutín, s odstupom času  zaznamenávame nevoľnosť, zvracanie, nechutenstvo, malátnosť a  chudnutie. To sú zväčša dôvody, prečo majiteľ vyhľadá veterinárneho lekára. Avšak okrem spomínaných príznakov typických aj pre chronické zlyhania obličiek starších psov možno niekedy pozorovať aj nešpecifické prejavy akými sú zakrpatený alebo subtílny vzrast,  zlá kvalita srsti, abnormálny vývoj niektorých mäkkých orgánov (napr. mikroftalmia) či kostí (napr. abnormality čeľuste, zvýšená tendencia k fraktúram), depresívne správanie a podobne. Ochorenie sa môže prejavovať veľmi širokým spektrom príznakov. Pri veľmi závažnej forme postihuje už jedince v šteňacom veku, ale zväčša sa prejaví medzi 1 až 5 rokom života. 

Diagnostika

Určiť presnú diagnózu ani identifikovať vyvolávajúcu príčinu nebýva jednoduché. Ochorenie obličiek u mladých psov môže vzniknúť na vývojovom (napr. pôsobenie toxínov počas embryonálneho vývoja) alebo dedičnom podklade. U niektorých plemien bola popísaná hereditárna predispozícia k renálnej dysplázii (kokeršpaniel, Lhasa apso, zlatý retriever, shi- tzu,  čau čau, fínsky ovčiak, pšeničný teriér, štandardný pudel a i.), dokonca u niektorých plemien bola objavená aj jej vyvolávajúca mutácia. Predispozícia k vzniku renálnej hypoplázie je popisovaná u bedlingtonských teriérov. Ochorenia obličiek však bývajú zachytené u mladých psov bez ohľadu na plemeno. Klinické prípady juvenilnej nefropatie boli popísané aj u boxerov, rotvajlerov, bernských salašníckych psov, dalmatíncov, kólií, írskych vlkodavoch a mnohých ďalších.

V diagnostike ochorenia zohráva okrem klinického vyšetrenia podstatnú rolu vyšetrenie krvi (biochemický a hematologický profil a SDMA), vyšetrenie moču, ultrasonografické vyšetrenie (posúdenie veľkosti, tvaru a štruktúry obličky), meranie krvného tlaku. Pozitívny genetický test na renálnu dyspláziu potvrdzuje výhradne len to, že u klinicky postihnutého psa ide o obličkovú  dyspláziu dedičného pôvodu na konkrétnu mutáciu. Takáto informácia je veľmi užitočná pre chovateľov  predisponovaných  plemien.  K presnému určeniu diagnózy juvenilných nefropatií slúži biopsia. Problémom však je, že úkon sa vykonáva v celkovej anestézii a tá predstavuje pre postihnuté obličky priveľkú záťaž. Vzhľadom na priveľké riziko ako i na skutočnosť, že na juvenilnú nefropatiu neexistuje špecifická terapia, k biopsii sa pristupuje len zriedkavo.  

Liečba

Liečba juvenilných nefropatií vo všeobecnosti spočíva v infúznej terapii, v podávaní obličkových diét s obmedzením proteínov a fosforu, prípadne prípravkov zlepšujúcich obličkové funkcie. V prípade rozvinutia ďalších príznakov sa liečba sústreďuje aj na ich zvládnutie. Celkovo však ochorenie nie je možné zvrátiť, len v lepšom prípade spomaliť jeho progresiu. Prežívateľnosť závisí od miery poškodenia tkaniva.  Vo všeobecnosti však prognóza ochorenia obličiek mladých psov nevyznieva pre postihnutých jedincov najlepšie.  Často vedie k smrti, resp. k tak vážnemu vnútornému rozvratu organizmu, že väčšina majiteľov sa v terminálnom štádiu rozhodne pre eutanáziu. 

K lepšiemu poznaniu pozadia juvenilných nefropatií u psov by pomohlo histologické dodiagnostikovanie ochorenia post mortem. To je však z pochopiteľných dôvodov pre  väčšinu majiteľov psov citovo neprijateľné. O to väčšia zodpovednosť leží na pleciach chovateľov, ktorí by sa aj pri ojedinelom výskyte juvenilnej nefropatie vo svojom chove mali veľmi zodpovedne postaviť k danému zdravotnému problému.

MVDr. Stanislava Zubrická

Veterinárna poliklinika Althea

Publikované v časopise Pes a mačky pod názvom Juvenilné nefropatie