Familiárna dermatomyozitída psov je chronické zápalové ochorenie kože, svalov a ciev. Presná príčina jej vzniku nie je jasná, ale okrem dedičnosti zahŕňa pravdepodobne aj autoimunitnú reakciu, či vplyv ďaľších vnútorných a vonkajších činiteľov (napr. coronavírus).

Plemenná predispozícia

Výskyt ochorenia bol spočiatku popisovaný len u kólií, šeltií a ich krížencov. V súčasnosti sú popisované u mnohých ďalších plemien, dokonca i krížencov.

Klinické príznaky

Príznaky ochorenia sa začínajú objavením malých začervenaných ložísk na chrbte nosa. Tieto môžu byť sprevádzané prekrvením aj okolitých tkanív a nosnej sliznice. V ďalšom slede sa stav zhoršuje, postihnuté miesta sú opuchnuté, depigmentované. Kožné lézie sa rozširujú do oblasti očí, môžu postihovať  až celú tvár. Často sa pridružuje aj zápal spojiviek. Kožné lézie môžu byť aj na nohách, špičke chvosta, či koncoch ušníc. Koža je zhrubnutá s vredami, chrastami a eróziami. Srsť v postihnutých oblastiach je vypadaná. Na intenzitu prejavov má veľký vplyv ročné obdobie, v lete sa  zvykne zhoršovať, v lete jemne ustupovať.

Ochorenie môže prebiehať len s kožnými prejavmi, ale aj s postihom svalstva. Pri miernej myozitíde (zápal svalstva) možno pozorovať len úbytok svalstva na tvári. Avšak pri ťažkom postihu má postihnutý jedinec v dôsledku svalovej slabosti problém s prehĺtaním, chôdzou. Sekundárne sa môže vyvinúť zápal pľúc, či megaezofagus.

Dermatomyozitída postihuje väčšinou jedince už od niekoľkých týždňov veku do jedného roka života. Do tohto obdobia zvykne ochorenie dosiahnuť aj maximálnu závažnosť. Prejav dermatomyozitídy až po 1 roku je zriedkavý.

Diagnóza

Určenie diagnózy sa vykonáva na základe dôkladnej anamnézy, klinických príznakov a biopsie kože a svalov, pozitívneho Nikolského fenoménu a v prípade postihnutia svalstva aj elektromyografie. Dôležitá je diferenciálna diagnostika na vylúčenie iných ochorení s podobným prejavom.

Terapia

Liečba závisí od stupňa postihnutia. Avšak vo väčšine prípadov okrem vitamínu E, olejov s polynenasýtenými mastnými kyselinami a prípravkami na podporu imunity sa terapia často nezaobíde bez aplikácie glukokortikoidov (celkovo i lokálne), s postupným znižovaním účinnej dávky od veľmi vysokej až na minimálnu. V súčasnej dobe sa podávajú aj lieky zo skupiny xantínových derivátov. Postihnuté jedince by sa mali vyvarovať priameho slnečného žiarenia!

Prognóza

Prognóza je veľmi variabilná, u niektorých psov môže ochorenie odoznieť, u iných je potrebná celoživotná liečba, u veľmi ťažkých stavov myozitídy je potrebné napriek liečbe uvažovať o humánnej eutanázii. Postihnuté jedince, ale ani ich blízky príbuzní by nemali byť využívané v chove!

MVDr. Stanislava Zubrická

Foto: MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna klinika ALTHEA