— 30. APRíLA 2021
Dedičné očné ochorenia u psov
Gény ovplyvňujú nielen vzhľad, povahu ale i zdravie človeka i zvierat. Stoja aj za početnými abnormalitami zrakového orgánu a jeho adnexov u psov. Dedičné očné ochorenia u psov zahŕňajú skupinu veľmi rôznorodých ochorení oka, za vznikom ktorých je hereditárny podklad.
Očné ochorenia hereditárneho pôvodu
Poruchy zraku môžu byť navodené rôznymi vyvolávacími príčinami. Špecifickú skupinu predstavujú ochorenia, ktoré sú na základe dedičnosti prenášané z rodiča na potomstvo. Niektoré z nich vieme zaznamenať pri očnom vyšetrení už v šteňacom veku. Iné sa naopak na základe genetickej informácie, ktorej je pes nositeľom rozvinú počas života. Rozvoj príznakov závisí od typu ochorenia a jeho charakteristického priebehu.
Dedičné očné ochorenia u psov sú dobre zmapované u čistokrvných psov. Známa je náchylnosť konkrétnych plemien ku konkrétnym predispozičným abnormalitám. Samozrejme niektoré plemená bývajú geneticky zaťažené viac a majú vysokú frekvenciu rôznych očných anomálii, iné sa s dedičnými poruchami zraku stretávajú v menšej miere. Abnormalitami hereditárneho pôvodu trpia okrem toho aj kríženci.
Každé jedno z ochorení je dôkladné skúmané z rôznych aspektov – pohľadu klinického i molekulárneho. Pri mnohých poznáme formu dedičnosti, v niektorých prípadoch vedci dokonca odhalili presnú mutáciu spôsobujúcu ochorenie. Iné sú stále centrom ich neustáleho skúmania. Niekedy býva vývoj určitej poruchy nepredvídateľný. Z tohto pohľadu sú rizikové najmä ochorenia so zatiaľ neznámym typom dedičnosti, ale tiež s recesívnym spôsobom dedičnosti, pri ktorom nie je známa konkrétna mutácia. Tak môže nastať situácia, kedy môžu mať klinicky zdraví rodičia postihnuté potomstvo.
Dedičné ochorenia adnexov oka
Pojmom očné adnexy označujeme útvary, ktoré obklopujú očný bulbus a anatomicky i funkčne dotvárajú zrakové ústrojenstvo. Patria k nim mihalnice, spojovky, slzné ústroje a okohybné svaly. Ich úlohou je oko chrániť, zvlhčovať a zabezpečujú tiež pohyb očného bulbu. K najčastejším ochoreniam očných adnexov vznikajúcich na dedičnom podklade patria abnormality v postavení očných viečok (entropium a ektropium congenitale) a anomálie rastu očných rias (ektopické cílie, distichiázy a trichiázy). Svojou prítomnosťou vedú k neustálemu dráždeniu rohovky a pri neriešení môžu viesť k rozvoju závažných komplikácií s vplyvom na videnie a zdravie oka.
Dedičné ochorenia predného segmentu oka
Predný segment pozostáva z rohovky, šošovky, ciliárneho telieska a dúhovky. K najzaznamenávanejším poruchám tejto časti oka vznikajúcich na dedičnom podklade radíme poruchy iridokorneálneho uhla, dedičné katarakty, primárne luxácie šošovky, či perzistentné pupilárne membrány.
Hereditárne podmienené poruchy iridokorneálneho uhla vedú k vzniku primárneho glaukómu. Pomerne často zachytávaným očným nálezom dedičného charakteru je dystrofia rohovky. Veľmi závažné ochorenie predstavuje dedične podmienená katarakta. U jednotlivých predisponovaných plemien býva typická rozvojom v určitom veku, charakteristickou lokalizáciou, tvarom, formou a priebehom. Pre správne určenie diagnózy a prognózy preto musíme poznať aj tieto plemenné špecifiká. K ďalších dedičným ochoreniam oka patrí primárna luxácia šošovky. Pri niektorých plemenách genetici identifikovali dokonca presnú mutáciu, nie však u všetkých. Liečbu katarakty i luxácie šošovky vieme v mnohých prípadoch realizovať chirurgicky.
Ďalší problém môžu predstavovať klinicky významné formy perzistentnej pupilárnej membrány. Ide o pretrvávajúci pozostatok embryonálnych štruktúr oka. Vplyv na zrak sa odvíja od typu a rozsahu PPM, v niektorých prípadoch môžu vyúsťovať do subkapsulárnej katarakty alebo leukómy.
Dedičné ochorenia zadného segmentu oka
K choreniam zadného segmentu oka s dedičným podkladom patria ochorenia sklovca (napr. primárny perzistentný sklovec), anomálie cievovky (CEA), viacero závažných ochorení sietnice (napr. progresívna retinálna atrofia, retinálna dysplázia a i) a ochorenia zrakového nervu.
Dedičné ochorenia zadného segmentu oka majú rôzny dosah na kvalitu videnia. Niektoré ho svojou povahou a stupňom ovplyvňujú len nepatrne, iné vedú k závažnému obmedzeniu zrakovej schopnosti a pri ďalších sa rôznou rýchlosťou rozvíja až slepota. Ich závažnosť stúpa so skutočnosťou, že bývajú liečiteľné. Jedinou cestou k zníženiu incidencie týchto abnormalít je nezaradzovanie postihnutých jedincov do chovu.
Diagnostika dedičných očných ochorení
Úlohou komplexného oftalmologického vyšetrenia ako už samotný názov napovedá je dôkladné a celkové vyšetrenie oka a jeho adnexov. Vonkajšie štruktúry vieme ľahko posúdiť makroskopicky. Avšak oko však predstavuje unikátny orgán, ktorý nám svojou priehľadnosťou umožňuje dôsledné posúdenie aj svojich hĺbkových štruktúr. Vyšetriť dokážeme teda nielen viečka, očný bulbus, rohovku, šošovku, dúhovku, ale aj zadný segment oka. Priamo, bez použitia invazívnych metód vieme špecifickými prístrojmi skontrolovať krvenie, či inerváciu oka. Okrem oka neexistuje žiaden iný orgán, ktorý by nám dával možnosť bez narušenia celistvosti tkanív nazrieť na cievy, či nervy. Práve túto jedinečnosť využívame pri skríningoch dedičných očných anomálií.
Oftalmologické vyšetrenie
Výsledok klinického oftalmologického vyšetrenia nám dáva ucelený prehľad o aktuálnom zdraví zrakového orgánu. Dokážeme ním odhaliť aj prítomnosť rôznych ochorení dedičného pôvodu. Opakovaným vyšetrením vieme posúdiť dynamiku rozvoja anomálie. Nadstavbu kliniky tvoria cielené genetické vyšetrenia. Získané informácie dávajú priestor aj na uvážené využívanie chovných jedincov v chove. Cesta k zníženiu výskytu dedičných očných ochorení v populácií psov totiž vedie len cez zodpovedné chovateľské rozhodnutia.