Syndróm suchého oka  u psa (KCS, keratoconjuctivitis sicca“,  suché oko) je označenie pre degeneratívne ochorenie oka pri  ktorom v dôsledku porúch v tvorbe slzného filmu dochádza k vysychaniu a následnému chronickému zápalu rohovky a spojivky. Je charakteristický typickými očnými prejavmi. Pri neriešení spôsobuje vážne poškodenie oka, s možným vyústením až do slepoty.  

Obr.: Jorkšírsky teriér so syndrómom suchého oka. Jedným z typických príznakov Syndrómu suchého oka u psov (KCS) je prítomnosť výtokov v oku a jeho okolí. Foto: MVDr. Pavol Zubrický

Slzný film

Slzy sú u psa produkované hlavnou slznou žľazou, žľazou tretieho viečka a prídavnými slznými žľazami. Produkované musia byť  v dostatočnom množstve, aj kvalite. Slzný film pozostáva z troch vrstiev – z mucinóznej, seróznej (vodnej) a lipidovej  vrstvy. Každá z nich je charakteristická svojím špecifickým zložením, množstvom a významom. Ulohou mucinóznej vrstvy je hydratácia a lubrikovanie povrchu oka. Nachádza sa tesnom kontakte s rohovkou a tvorí tak prirodzenú antibakteriálnu bariéru. Stredná – vodná vrstva je najhrubšia. Pozostáva z vody, proteínov, glukózy, elektrolytov, imunoglobulínov, ale aj enzýmov.  Zabezpečuje výživu rohovky, zvlhčovanie oka a taktiež zmývanie cudzích telies a baktérií. Úlohou najtenšej lipidovej vrstvy  je zabrániť vyparovaniu vodnej vrstvy. Slzný film  zabezpečuje niekoľko kľúčových úloh, okrem protektívnej, aj enviromentálnu a imunitnú ochranu oka. Slzný film sa na rohovku dostáva viečkami pomocou žmurkania.

Porucha v tvorbe v niektorej z vrstiev slzného filmu vedie k vzniku chronického zápalu rohovky a spojovky- k suchej keratokonjuktivitíde. Najčastejšie dochádza k deficiencii vodnej zložky, pri ktorej sa tvorba sĺz znižuje alebo absentuje (kvantitatívna KCS). Pri poruchách v tvorbe lipidovej a mucinóznej zložky slzného filmu hovoríme o kvalitatívnej KCS.

Syndróm suchého oka u psov (KCS) – príčiny vzniku

Kvantitatívna KCS môže byť vrodeného a získaného charakteru. Príčinou vrodenej formy býva hypoplázia alebo aplázia slznej žľazy, ktorá sa prezentuje  jednostranným postihom.  Získaná forma kvantitatívnej KSC môže vzniknúť v dôsledku najmä autoimunitných, ale i neurogénnych ochorení, niektorých systémových a metabolických ochorení (Cushingov syndróm, cukrovka, hypotyreóza atď), poranení, novotvarov, ako vedľajší účinok niektorých liekov, či v dôsledku chirurgického odstránenia žľazy tretieho viečka. Presná príčina vzniku je neraz idiopatická.

Syndróm suchého oka patrí k pomerne častým diagnózam u psov.  Vo väčšej miere ho diagnostikujeme u plemien ako  mops, kavalier king Charles spaniel, lhasa apso, shih tzu, West Highland  white teriér, kokeršpaniel, pekinéz, anglický buldog, francúzsky buldoček.

Príčiny vzniku kvalitatívnej  KCS nie sú úplne známe. Zvyčajne vznikajú pri ochoreniach postihujúcich prídavné slzné žľazy.

Klinické príznaky suchého oka

Syndróm suchého oka u psa sa vyznačuje vysokým stupňom diskomfortu. U postihnutých jedincov vyvoláva pocity nepohodlia, svrbenia a veľkej bolestivosti. Pozorujeme  neraz aj začervenanie spojovky, zapálené viečka, prítomnosť mukoidných a mukopurulentných výtokov. Rohovka býva matná, vaskularizovaná, pigmentovaná, edematózna, často s ulceráciami. U postihnutých jedincov pozorujeme aj časté žmurkanie, či privieranie viečok, šúchanie očí labkou. Ochorenie má chronický degeneratívny charakter. Bez včasnej a vhodnej liečby vedie stav k ireverzibilným zmenám, dokonca až k strate zrakovej schopnosti.

Obr.: Na kvantitatívne zhodnotenie produkcie sĺz sa používa Shirmerov test a na určenie stability slzného filmu TFBUT test. (Foto: MVDr. Pavol Zubrický)

Diagnostika syndrómu suchého oka

Na diagnostiku KCS sú využívané viaceré testy Na kvantitatívne zhodnotenie produkcie sĺz sa používa Schirmerov test. Princípom vyšetrenia je odčítanie množstva sĺz absorbovaných testovacím pásikom vloženým do dolného spojivkového vaku. Na určenie stability slzného filmu sa používa zase tzv. „TFBUT test“. Pomocou biomikroskopie s využitím modrého kobaltového svetla sa po aplikácii špeciálneho farbiva na rohovku zaznamenáva doba potrebná k roztrhnutiu slzného filmu. Fluoresceínovým testom kontrolujeme možnú prítomnosť erózií a ulcerácií rohovky.

Terapia KCS

Liečba KCS je celoživotná. V prípade, ak má ochorenie neurogénny pôvod, alebo vzniklo v dôsledku celkového ochorenia, musí terapia samozrejme zohľadňovať túto skutočnosť.

Liečbu zameriavame na odstránenie hnisavých výtokov z oka a jeho okolia. Veľmi dôležitým aspektom liečby je topické podávanie imunosupresív. Do oka aplikujeme aj prípravky, ktoré hydratujú a lubrikujú povrch oka. V niektorých prípadoch, kedy konzervatívna nie je efektívna, pristupujeme k chirurgickej liečbe. Tá  spočíva v transpozícii vývodu slinnej žľazy z bukálnej sliznice do spojivkového vaku oka.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika ALTHEA

Foto: autor

Článok vyšiel pod názvom Syndróm suchého oka u psa (KCS) v časopise PES a MAČKA 6/2018