Štítna žľaza je endokrinný orgán tvorený dvoma prepojenými lalokmi. Nachádza sa prednej strane krku – na priedušnici, tesne za hrtanom. Produkuje niekoľko hormónov s nezastupiteľnou úlohou v organizme, akými sú najmä tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Tie sa podieľajú na životne dôležitých procesoch v organizme. Ak je ich sekrécia znížená alebo naopak zvýšená, dochádza k rozvoju ochorenia štítnej žľazy a k ovplyvneniu mnohých základných funkcií v tele psov.

Hypotyreóza u psov

U psov je najčastejšie diagnostikovaným ochorením štítnej žľazy hypotyreóza. Je to stav, pri ktorom dochádza k nedostatočnej tvorbe hormónov štítnej žľazy v organizme.  Príčiny vzniku môžu byť rôzne, ale za väčšinou hypotyreóznych stavov u psov je primárna hypotyreóza a to najčastejšie v dôsledku autoimunitného procesu v organizme (často na genetickom základe) alebo idiopatickej atrofie štítnej žľazy. Príčinou menej častej sekundárnej hypotyreózy je zvyčajne hypofyzárny tumor. Zriedkavo sa u psov môže vyvinúť aj tzv. terciálna hypotyreóza, ktorá vzniká na úrovni hypotalamu.

Pojmom idiopatická atrofia štítnej žľazy nazývame stav, kedy je tento orgán postupne zmenšovaný, avšak príčiny prečo k tomu dochádza nie sú známe. Predpokladá sa, že za týmto degeneratívnym ochorením môžu byť aj vplyvy vonkajšieho prostredia, akými je pôsobenie rôznych toxínov, nedostatočného pohybu zvieraťa, či napr. aj traumatizujúce dráždenie štítnej žľazy v dôsledku dlhodobo opakujúceho sa  silného ťahu za obojok.

K úvahám o negatívnom pôsobení konštantného tlaku z obojku vedie fakt, že ochorenie je viac zaznamenané u väčších plemien (napr. doberman, zlatý retriever, rotvajler, nemecký ovčiak, airedelský teriér, írsky seter, nemecká doga, rhodézsky ridgeback atď). Teda u takých, ktoré sú zároveň fyzicky silnejšie a aktívnejšie.

Obojok u psa je na krku psa upínaný v mieste, kde sa nachádza štítna žľaza.  Preto tlak u temperamentných a silných psov môže spôsobovať jej dráždenie, následný rozvoj zápalovej reakcie a  stimuláciu imunitného systému. Dlhodobé a pravidelné traumatizovanie štítnej žľazy môže tak vyústiť až do jej poškodenia, s následným rozvojom hypotyreózy. Preto sa u jedincov, ktorí silno ťahajú odporúča preventívne používať skôr postroj ako obojok s vôdzkou. A to nielen kvôli nežiaducemu vplyvu na štítnu žľazu, ale aj na ďalšie okolité tkanivá a orgány.

Klinické príznaky hypotyreózy

Hypotyreóza býva diagnostikovaná najmä u dospelých psov a to najmä v strednom veku, u mláďat je zachytávaná menej často. Klinické príznaky sú pomerne rozmanité so širokou škálou prejavov, často nešpecifických. Ochorenie môže dokonca prebiehať aj bez výrazných vonkajších prejavov.  Často sú pozorované zmeny na koži a srsti. Srsť je suchá, lámavá, miesta s vypadanou srsťou sú zvyčajne bilaterálne symetrické. Koža je hrubá a šupinatá so zvýšenou pigmentáciou, niekedy s prítomnosťou komedónov (čierne bodky v koži).

Svrbenie je prítomné len v prípade, ak je pridružená sekundárna infekcia. Charakteristická je znížená fyzická aktivita, zvýšená únava, zvieratá polihujú a majú nechuť k pohybu, vyhľadávajú teplo. Postihnutí jedinci výrazne naberajú na hmotnosti. U sučiek môže pohlavný cyklus vymiznúť, alebo byť nepravidelný. Libido sa stráca.

Celkovo pri hypotyreóze dochádza k ovplyvňovaniu funkcií viacerých systémov vrátane kardiovaskulárneho, tráviaceho, nervového a pohybového. U mláďat postihnutých hypotyreózou dochádza k zaostávaniu v raste, ich hlava sa javí oproti telu neprimerane veľká, nohy sú neprirodzene krátke. Pridružovať sa môžu príznaky mentálnej retardácie.

Diagnostika hypotyreózy

Diagnostika hypotyreózy sa na základe anamnézy a klinických príznakov opiera o biochemické vyšetrenie krvi a stanovenie T3, T4 a TSH. Zákernosť diagnostiky spočíva často v nešpecifických prejavoch a vo fakte, že ochorenie sa môže bezpríznakovo rozbiehať veľmi dlhú dobu.

Liečba spočíva v substitúcii chýbajúcich hormónov podávaním liekov v dávke, ktorá odzrkadľuje konkrétny zdravotný stav jedinca, jeho hmotnosť atď. Pri správnej liečbe je prognóza pri primárnej hypotyreóze zvyčajne dobrá, avšak terapia je celoživotná a  k zlepšeniu stavu dochádza v priebehu niekoľkých týždňov. Na obnovenie vypadanej srsti je potrebný dlhší čas (niekoľko mesiacov). Pri sekundárnej a terciálnej forme hypotyreózy je ďalší vývoj menej optimistický.

Hypertyreóza u psov

Avšak nielen pri nedostatku, ale aj pri nadbytku hormónov štítnej žľazy dochádza k negatívnemu ovplyvneniu viacerých životných funkcií. Stav, kedy je sekrécia hormónov štítnej žľazy nadmerná sa nazýva hypertyreóza. U psov (na rozdiel od mačiek) sa však vyskytuje zriedkavo a zvyčajne vzniká v súvislosti s tumorom štítnej žľazy. Klinicky sa prejavuje stratou hmotnosti, hyperaktivitou a celkovou zmenou správania psa (agresivita, nepokoj), zväčšenou štítnou žľazou, zvýšenou frekvenciou srdca, srdcovými šelestami, zmenou kvality srsti atď.

Liečba hypertyreózy u psov je závislá od veľkosti, typu nádoru, jeho rozšírenia do okolitého tkaniva a metastázovania. Keďže je vo väčšine prípadov u psov spojená s karcinómom štítnej žľazy, prognóza nebýva dobrá.

Ochorenia štítnej žľazy u psov

Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú v organizme mnoho procesov. Ich prítomnosť v organizme vo fyziologických hladinách zabezpečuje správnu reguláciu metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín, ovplyvňuje činnosť mozgu, aktivitu pohlavných orgánov, podieľa sa termoregulácii a mnohých ďalších dôležitých činnostiach.

Preto každá porucha štítnej žľazy spôsobuje v organizme  poriadny zmätok. Z tohto dôvodu je ochoreniam štítnej žľazy potrebné venovať náležitú pozornosť, aby boli prípadné problémy zachytené čo najskôr. Čím skôr sa totiž ochorenie podchytí, tým je väčšia šanca na jeho prekonanie a zabránenie vzniku ďalších komplikácií.

MVDr. Stanislava Zubrická

Veterinárna poliklinika ALTHEA

Snímka: MVDr. Pavol Zubrický

Kresba MVDr. Katarína Schmiesterová

Uverejnené v časopise PES a MAČKA pod názvom Ochorenia štítnej žľazy u psov