Mikroftalmia je lekársky termín odvodený z gréckych slov mikros (malý) a oftalmos (oko).  Označujeme ním stav, kedy je očný bulbus  abnormálne menší. Oči psa s mikroftalmiou pôsobia, ako keby boli zapustené hlbšie do očnej jamky, naopak tretie viečko zvykne vyčnievať. Mikroftalmia u psov býva neraz spojená s prítomnosťou ďalších očných abnormalít rôznej závažnosti.

Popis mikroftalmie

Mikroftalmia môže postihovať len jedno oko (unilaterálna mikroftalmia), alebo zároveň obidve oči (bilaterálna mikroftalmia). Ide o vývojovú poruchu pri ktorej bývajú súbežne prítomné aj defekty rohovky, dúhovky, prednej očnej komory, šošovky, sietnice a zrakového nervu. Stav, kedy je oko neobvykle malé, ale bez prítomnosti iných  defektov nazývame ako jednoduchá mikroftalmia alebo nanoftalmia. Zriedkavo zachytávame aj prípady, kedy sa očný bulbus nevyvinie vôbec. Takýto stav označujeme pojmom anoftalmia.

Plemenná predispozícia

Mikroftalmia sa častejšie vyskytuje u plemien ako je austrálsky ovčiak, šetlandský ovčiak, dlhosrstá kólia, louisianský leopardí pes, nemecká doga, valeský korgi, anglický kokeršpaniel, akita, miniatúrny bradáč, nemecký trpasličí špic, írsky jemnosrstý pšeničný teriér a i. Vyššia predispozícia pozorujeme u jedincov s merle génom.

Príčiny vzniku

Mikroftalmia radíme medzi vrodené ochorenia.  Vo väčšine prípadov vzniká na hereditárnom podklade. Pri niektorých plemenách psov je dedičnosť známa, napr. u dobermanov a miniatúrnych bradáčov sa mikroftalmia dedí autozomálne recesívne. U írskeho jemnosrstého pšeničného teriéra je dokonca k dispozícii genetický test.  Pri  väčšine plemien psov však spôsob dedičnosti zatiaľ nepoznáme. Príčinou vzniku mikroftalmie môže byť aj pôsobenie infekčných patogénov, či toxínov počas embryonálneho vývoja. Vyvinúť sa môže aj v dôsledku ťažkého zápalu oka, neliečenia niektorých systémových ochorení, či traumy.

Klinické príznaky

Samotné zmenšenie očného bulbu vieme odhaliť pohľadom, keď pozorujeme menšie akoby scvrknuté oko. Väčšinou tento stav zachytávame voľným okom už v šteňacom veku. Avšak kvôli posúdeniu možnej prítomnosti súbežných defektov je veľmi dôležité absolvovať komplexné oftalmologické vyšetrenie. Zrak u jedincov s mikroftalmiou môže byť zachovaný alebo v rôznej miere znížený. Ovplyvnenie zrakových schopností psa závisí od prítomnosti a závažnosti ďalších anatomických malformácií jednotlivých očných štruktúr. Klinické príznaky preto zahŕňajú stavy veľmi širokého spektra – od výhradne kozmetickej abnormality, cez rôzne stupne zníženia zrakovej schopnosti až po úplnú slepotu. V prípade merle psov s nadmerným podielom bielej farby sa okrem očných defektov môže pridružiť aj hluchota.

Aj v prípade, ak je pes obojstranne slepý, zvyčajne veľmi dobre svoje zrakové znevýhodnenie kompenzuje pomocou využívania iných zmyslov, najmä čuchu a sluchu. V prípade straty funkčnosti len jedného oka dokonca môže žiť bez výraznejšieho obmedzenia v bežnom živote.

Liečba

Mikroftalmia je nevyliečiteľné ochorenie. Vyliečiť nemožno nielen zmenšený očný bulbus, ale ani mnoho iných pridružených defektov vyskytujúcich sa spolu s mikroftalmiou. Avšak kvôli prítomnosti niektorých anatomických štrukturálnych zmien vznikajú ďalšie komplikácie, ako je napr. glaukóm. Ten musíme  riešiť terapeuticky, nakoľko psovi spôsobuje bolestivosť.

Aj keď sa mikroftalmia ani u predisponovaných plemien nevyskytuje často, jej prípadné objavenie v chove psov neradno podceňovať. V skutočnosti nejde len o zmenšené oko, problémom je, že  so sebou môže niesť ťažké očné dysgenézy. Preto sa neodporúča postihnuté psy vôbec chovne využívať a to dokonca ani pri prítomnosti miernejšej jednostrannej mikroftalmie.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea

Publikované v časopise Pes a Mačka pod názvom Mikroftalmia u psov