Očné riasy podobne ako u ľudí aj u psov a mačiek vyrastajú pozdĺž predného okraja horného a dolného viečka. Voľným koncom mieria smerom von od očného bulbu.  Ich úlohou je ochrana rohovky pred hrubšími mechanickými nečistotami. Niekedy však riasy vyrastajú na nesprávnom mieste alebo v nesprávnom postavení. V prípade anomálie rastu očných rias miesto svojej protektívnej úlohy môžu postihnutému jedincovi spôsobovať diskomfort a neustálou iritáciou rohovky poškodzovať oko. Medzi anomálie rastu očných rias patrí distichiáza, trichiáza a ektopická cília.

Distichiáza

Distichiázou označujeme stav, kedy v rade za normálnymi riasami vyrastá nadpočetný rad rias z vývodov meibomských žliaz alebo z ich blízkosti, teda z oblasti, ktorá nie je  bežne pokrytá riasami. Väčšinou sa jedná o jemne pigmentované riasy, ktoré sú ťažko viditeľné voľným okom.

Distichiáza sa môže vyskytovať u ktoréhokoľvek jedinca bez ohľadu na pôvod a pohlavie, avšak vyšší záchyt anomálie je pozorovaný u plemien ako Parson Russell teriér, Welsh springer španiel, americký kokeršpaniel, anglický kokeršpaniel, kólia, šeltia, pekinéz, Kavalier King Charles Španiel, jazvečíky, anglické buldogy, pudel, boxer atď. Najčastejšie je distichiáza vrodeného charakteru. Predpokladá sa dedičný základ ochorenia, avšak presný spôsob dedičnosti je neznámy. Pri opakovaných vyšetreniach je možné nachádzať rozdiely v  množstve i umiestnení rias, nakoľko dochádza k ich prirodzenej obnove.

Nie každý jedinec s distichiázou má klinické problémy. Závisí od tvrdosti rias a ich postavenia, teda či riasa dochádza do kontaktu s rohovkou. Mnohokrát však jedinci s distichiázou trpia pocitom diskomfortu, sú nepokojné, do očí si neustále zasahujú labkou, či si ich otierajú o koberec a podobne. Taktiež pozorujeme privieranie očí, nadmerné slzenie, prekrvenie spojivky, výtoky z očí, opuchy viečok, erózie až ulcerácie rohovky. U jedincov, ktorým distichiáza spôsobuje klinické problémy sú príznaky zvyčajne zachytené už v mladom veku. U starších sa vyvinú len zriedkavo, najmä v súvislosti so vznikom suchého oka (keratoconjunctivitis sicca), keď sa nedostatočne zvlhčovaná rohovka stáva oveľa citlivejšia na dráždenie riasou.

V prípade distichiázy prebiehajúcej bezpríznakovo sa k terapii nepristupuje. Avšak ak riasa spôsobuje dráždenie, erózie a ulcerácie rohovky, je nevyhnutné pristúpiť k riešeniu problému. Bez odstránenia samotnej príčiny dráždenia je liečba ťažkých rohovkových vredov veľmi obtiažna,  navyše hrozí riziko endoftlamitídy (hnisavý zápal vnútroočných štruktúr) až slepoty. Existuje niekoľko možných spôsobov odstránenia problémových rias, napr. mechanické odstránenie (krátkodobé riešenie), elektrolýza, kryochirurgia (zmrazenie vlasového folikulu), chirurgická excízia riasy atď. K výberu konkrétnej metódy sa pristupuje na základe individuálnych potrieb postihnutého jedinca.

Trichiáza

Trichiáza je anomália, pri ktorej očné riasy rastú síce na správnom mieste, ale voľným koncom smerom dovnútra k oku. K iritácii rohovky však môže dochádzať nielen nesprávne otočenou očnou riasou, ale aj srsťou vyrastajúcou z viečok (popisované u kokeršpanielov) a z nosných kožných záhybov (brachycefalické plemená psov, perské mačky) zasahujúcich do oka.

Trichiáza môže byť vrodená, alebo sa vyvinúť po poranení, či vekom ( v súvislosti s poklesom očného viečka). Trvalým dráždením oka dochádza k rozvoju klinických prejavov ako je zápal spojiviek,  zvýraznené slzenie, žmurkanie, tmavá pigmentácia, erózia až ulcerácia rohovky. Závažnosť symptómov sa odvíja od  miery iritácie rohovky.V prípadoch s výraznými klinickými prejavmi je cieľom liečby minimalizovať zasahovanie riasy alebo srsti do rohovky.  Okrem riešenia dôsledkov trichiázy (erózie, ulcerácie atď) sa doporučuje chirurgické odstránenie chĺpkov, či chirurgická korekcia viečok alebo nosných záhybov rôznymi technikami. Spôsob riešenia sa odvíja od potrieb postihnutého jedinca s posúdením všetkých benefitov a možných rizík.

Ektopická cília

Ektopická cília je anomália, pri ktorej dochádza k ojedinelému rastu riasy na vnútornej strane viečka. Vyrastá z meibomskej žľazy a prerastá cez spojivku smerom proti povrchu oka. Jedná sa o krátku, tuhú riasu s agresívnym správaním voči rohovke. Najčastejšie býva lokalizovaná uprostred horného viečka. Obojstranné postihnutie je vzácne. K plemenám u ktorých býva ektopická cília najčastejšie diagnostikovaná, patrí flat coated retriever, šeltia, Shitzu, Lhasa Apso, zlatý retviever atď. Dráždenie rohovky spôsobuje okrem pocitu nepohody aj intenzívnu bolestivosť.

Ektopická cília patrí k najbolestivejším anomáliám rastu očných rias. Oko a spojivka sú začervenané, dochádza k intenzívnemu žmurkaniu a kŕčovitému privieraniu viečok. Na rohovke sa vytvárajú erózie, v mieste pôsobenia cílie sa vytvára rohovkový vred  Kvôli možným vážnym dôsledkom iritácie rohovky je nevyhnutné ektopickú cíliu odstrániť. Do úvahy prichádzajú viaceré vhodné techniky ako kryoepilácia, chirurgická excízia, elektrolýza atď.

Anomálie rastu očných rias

Spoločným znakom anomálií rastu očných rias (distichiázy, trichiázy, ektopickej cílie) je riziko trvalého dráždenia rohovky a poškodzovania oka. U psov sú pomerne časté, u mačiek sa vyskytujú zriedkavejšie. Problémom býva často aj skutočnosť, že riasy sú kvôli svojej nenápadnosti dlhšiu dobu neidentifikované. K ich záchytu neraz dochádza až pri dôkladnom vyšetrení u očného špecialistu, nakoľko riasy bývajú veľmi jemné alebo malé a bez dostatočného zväčšenia vhodnými prístrojmi ťažko postrehnuteľné. Diagnostika sa prevádza dôkladným klinickým vyšetrením voľných okrajov viečok (vrátane ich everzie) a palpebrálnej spojivky a to za pomoci biomikroskopu.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika ALTHEA

www.veterinanitra.sk  

Uverejnené v Klubovom spravodajcovi KCHKŠ 2017 pod názvom Anomálie rastu očných rias