K jedným z najčastejších vírusových ochorení postihujúcich populáciu mačiek patrí herpesvírusová infekcia. Klinicky sa prejavuje očnými symptómami a ochorením horných dýchacích ciest a pri dlhodobom pôsobení môže vyústiť k trvalému a závažnému poškodeniu očných a periokulárnych tkanív.

Pôvodca ochorenia

Herpesvírusovú infekciu mačiek spôsobuje vysoko nákazlivý vírus FHV1. Mačky sú vnímavé k infekcii najmä v čase oslabenia, iného zdravotného problému, či stresu. K prenosu ochorenia dochádza najčastejšie prostredníctvom očných, nosných a slinných sekrétov (napr. pri kýchaní, kašľaní, prskaní atď) infikovaných jedincov. Takto sa vírus dostáva do priameho kontaktu so zdravou mačkou. Infikovať sa môže nielen od klinicky postihnutého jedinca, ale aj od prenášača ochorenia bez akýchkoľvek prejavov ochorenia. Na mačiatka môže preniesť infekciu aj ich matka počas gravidity alebo v prvých týždňoch života. K replikácii FHV-1 dochádza  v epitelových bunkách spojovky, rohovky a horného dýchacieho traktu.

Po prekonaní prvotnej infekcie zostáva vírus driemať v trigeminálnom ganglione. Mačky už nevykazujú klinické príznaky, avšak väčšina z nich sa stáva  latentnými prenášačmi ochorenia a  pri ich oslabení môže ochorenie opätovne vzbĺknuť. Herpesvírus je v mačacej populácii veľmi rozšírený a vysoko nákazlivý, na človeka a ani na iné druhy zvierat však nie je prenosný.

Klinické príznaky

Ochorenie sa môže prezentovať celým radom klinických prejavov v závislosti od závažnosti infekcie, dĺžky trvania, veku postihnutého jedinca, či odolnosti organizmu samotnej mačky. Okrem lézií v oblasti očí spôsobuje herpesvírus  u mačky zápal horných dýchací ciest.

Pozorovať môžeme nádchu, kýchanie, kašľanie, slintanie, zvýšenú teplotu, dehydratáciu, výtoky z nosa, ale prejavovať sa môže celkové nechutenstvo, letargia, depresia. Zvyčajne u mačiatok prebieha ochorenie celkovo dramatickejšie. Oči bývajú začervenané s výtokmi, konjuktivitídou, zakalením a ulceráciami rohovky, bolestivosťou až poškodením spojovky a rohovky v rôznom rozsahu. Dochádzať môže k zníženiu produkcie sĺz a k vzniku suchého oka.

Stav býva sprevádzaný bolestivosťou a neraz sa pridružujú aj sekundárne infekcie, ktoré ochorenie ešte zhoršujú. Pri dlhodobom pôsobení vírusu vyúsťuje ochorenie do chronických príznakov a ťažkého poškodenia očných tkanív. K veľmi závažným klinickým prejavom patrí sekvestrácia rohovky a eozinofilná keratitída, ktoré okrem medikamentóznej liečby často vyžadujú až chirurgickú intervenciu.

Herpesvírusová infekcia spôsobuje ťažké následky najmä u pouličných mačiek. V dôsledku intrauterinnej infekcie môže u malých mačiatok dochádzať k abnormálnemu embryonálnemu vývoju očí. Stav, kedy nedošlo k vytvoreniu časti očných viečok nazývame „agenéza“ viečok. Pre chýbajúcu potrebnú starostlivosť sa u infikovaných mačiatok po narodení môže v čase otvárania očiek vyvinúť  „symblepharon“ (adhézie nad spojovkou alebo rohovkou vzniknuté v dôsledku silného zápalu). V závažných prípadoch vedie ochorenie až k slepote.

Okrem prejavov ochorenia viažucich sa na dýchací trakt a oči, herpesírusová infekcia môže spôsobovať potraty gravidných mačiek a úhyny malých mačiatok.

Primárne klinické príznaky herpesvírusovej infekcie u mačiek trvajú približne 10-14 dní. Následne však nedochádza k samovoľnému vyliečeniu, len k driemaniu ochorenia, ktoré môže opätovne vypuknúť v čase kedy je mačka oslabená (iné ochorenie, stres, gravidita, zmena životného prostredia a pod).

Diagnostika

Určenie diagnózy sa vykonáva hlavne na základe anamnézy, celkového klinického vyšetrenia a oftalmologického vyšetrenia. Potvrdiť pôvodcu možno buď sérologickým stanovením títru protilátok alebo priamym dôkazom herpesvírusu pomocou PCR metódy. Tieto laboratórne vyšetrenia nám napomáhajú v rámci diferenciálnej diagnostiky na vylúčenie prípadných iných pôvodcov s rovnakým klinickým prejavmi.

Samotné posúdenie očných štruktúr oka sa vykonáva pomocou biomikroskopie a to aj za použitia špecifických farbiacich metód. Nápomocné býva aj cytologické vyšetrenie a v prípade podozrenia na sekundárnu bakteriálnu infekciu aj mikrobiologické vyšetrenie steru rohovky.

Liečba

Herpesvírusová infekcia mačiek sa u už infikovaného jedinca nedá vyliečiť, možné je len potlačiť príznaky a eliminovať dôsledky infekcie. Takáto mačka bude nositeľom vírusu už po celý svoj život.  Napriek tomu je včasná liečba nesmierne dôležitá.  Zameriava sa totiž na zmiernenie prebiehajúcich klinických príznakov  v snahe čo najviac redukovať prípadné trvalé  následky.

Okrem antivirotík, ktoré zabraňujú ďalšej replikácii vírusu sa aplikujú antibiotiká na zvládnutie bakteriálnych infekcií (topicky do oka, celkovo na dýchací aparát). Podávame tiež špecifické doplnkové prípravky na stimuláciu celkového imunitného systému. V prípade prítomnosti ulcerácii, suchého oka a ďalších komplikácii liečbu zameriavame aj na ich zvládnutie. V niektorých závažných prípadoch musíme vščak pristúpiť až k chirurgickému zákroku.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika ALTHEA

Snímky: Autor

Publikované v časopise PES A MAČKA pod názvom Herpesvírusová infekcia mačiek