Kryptorchizmus je lekársky termín odvodený z gréckych slov kryptos (skrytý) a orchis (semenník). Označuje nezostúpenie jedného alebo oboch semenníkov do miešku. Kryptorchizmus sa u psov vyskytuje pomerne často.

Diagnostika

Semenníky sa u psov samčieho pohlavia vyvíjajú v brušnej dutine a až po ich narodení začína postup zostupovania semenníkov cez inguinálny (slabinový) kanál do miešku. Tento proces by mal byť ukončený cca vo veku 14 dní psíka. Obdobie, odkedy je možné palpačne vyhmatať semenníky sa u jednotlivých plemien mierne líši.  Spočiatku  sa môžu  ešte aj pohybovať v rámci slabinového kanála, avšak najneskôr do 2 mesiaca života by mali byť už  zostúpené v miešku. Pre správne palpačné posúdenie aktuálnej lokalizácie semenníkov je pri vyšetrení nesmierne dôležité najmä jemné a bezstresové zaobchádzanie so šteniatkom, zvlášť u malých a citlivejších plemien. Vyšetrenie si vyžaduje nielen patričnú dávku jemnocitu, ale i rutiny, nakoľko niekedy môže menej skúsený človek omylom považovať za semenník len  podkožný tuk  alebo inguinálnu lymfatickú uzlinu.

 

Typy kryptorchizmu

Abnormalitou od fyziologického stavu je zadržanie jedného (jednostranný kryptorchizmus) alebo oboch semenníkov (obojstranný kryptorchizmus), prípadne môže dôjsť aj k úplnému nevyvinutiu jedného alebo oboch semenníkov. Vzhľadom k  potlačeniu spermatogenézy v zadržanom semenníku z dôvodu vyššej teploty, býva  obojstranný kryptorchid sterilný, zatiaľ čo jednostranný je plodný.  Podľa miesta lokalizácie zadržaného semenníka rozlišujeme kryptorchizmus na brušný, kedy semenník zostal v dutine brušnej a inguinálny, kedy je možné semenník vyhmatať  v inguinálnom kanále. Pri jednostrannom kryptorchizme je zaznamenané 2x častejšie zadržanie pravého semenníka.

Plemenná predispozícia a dedičnosť

Kryptorchizmus sa môže vyskytnúť u psa ktoréhokoľvek plemena, avšak u niektorých plemien ako napríklad yorkšírsky teriér, pomerian, toy pudlík, malý bradáč, čivava, maltézsky psík, anglický buldog, šeltia, boxer, sibírsky husky bol zaznamenaný vyšší výskyt tejto abnormality oproti priemeru psej populácie. Kryptorchizmus je ochorenie s vysokým stupňom dedivosti. Predpokladá sa, že za jeho vznikom je autozomálne recesívna dedičnosť, len nepatrné percento môže byť spôsobené iným ako genetickým vplyvom.

Dôsledky kryptorchizmu

Pre zdravú spermatogenézu je dôležitá optimálna teplota v semenníkoch a tá je v miešku o niekoľko stupňov nižšia ako je teplota tela. V prípade, ak semenník do mieška nezostúpi, je vystavený vplyvom vyššej teploty degeneratívnym procesom. Hlavným problémom je riziko nádorových zmien na nezostúpenom semenníku  prichádzajúce s pribúdajúcim vekom psa.  Literárne údaje uvádzajú u kryptorchidov  takmer 14 násobne vyšší výskyt rakoviny semenníka oproti zdravým psom. Najčastejšie býva diagnostikovaný nádor Sertoliho buniek, seminóm a nádor intersticiálnych buniek – Leydigov. Okrem nádorového zvrhnutia môže pri zadržaných semenníkoch hroziť torzia semenovodu, prejavujúca sa náhlou a silnou bolesťou brucha.

Liečba kryptorchizmu

Riešenie kryptorchizmu zahŕňa nielen individuálnu terapiu už konkrétneho postihnutého jedinca, ale nesmierne dôležitá je predovšetkým prevencia v celej populácii, plemene a samotnom chove.
Z hľadiska zdravotného aspektu postihnutého jedinca je možné na liečbu použiť buď konzervatívnu metódu alebo pristúpiť ku chirurgickému odstráneniu  semenníkov u mladého jedinca (najneskôr do 4. roku života). Konzervatívna metóda spočíva v aplikácii hormonálnych prípravkov podporujúcich zostup semenníkov do mieška, zväčša býva v kombinácii s cielenou masážou.

Za najvhodnejšie riešenie kryptorchizmu sa často považuje kastrácia oboch semenníkov a to aj v prípade jednostranného kryptorchida.  Prognóza jedinca, ktorý podstúpi včas operáciu je výborná a takýto jedinec dokáže ako miláčik prežiť úplne plnohodnotný život.

Liečba postihnutého jedinca je pri kryptorchizme na rozdiel od iných dedičných ochorení možná, úspešná a cenovo dostupná. Kameňom úrazu je ale jeho riešenie v chove. Bez informovanosti, kladenia dôrazu na selekciu postihnutých jedincov a celkovo etického postoja k problému sa počet kryptorchidov v populácii nezníži. Každý chovateľ by si mal uvedomiť, že sledovanie tohto parametru u šteniatok samčieho pohlavia patrí k úplným základom dobrej chovateľskej práce.

MVDr. P. Zubrický, MVDr. S. Zubrická, MVDr. L. Radošovská

Veterinárna poliklinika Althea

Publikované v časopise Pes a mačka pod názvom Kryptorchizmus u psov