Na rozdiel od nás ľudí pes nevie povedať, že ho bolí zub, brucho alebo že sa necíti dobre. A predsa nám to dáva najavo – svojím správaním. Každý pozorný majiteľ vie rozpoznať, keď sa jeho pes správa inak než zvyčajne. Niekedy sú to len jemné náznaky, inokedy viditeľné zmeny, ktoré však majú jedno spoločné: signalizujú, že niečo nie je v poriadku. Zmena správania psa je často prvým príznakom toho, že môže ísť o  ochorenie. Ide o varovné signály, ktoré netreba podceňovať. 

Vie pes povedať, že ho niečo bolí? Áno – ale inak, než by ste čakali.

Pes s nami síce nekomunikuje slovami, no aj tak má svoj spôsob, ako nám dá najavo, že sa necíti dobre. Namiesto slov používa reč tela, mimiku, zmeny v správaní či výraze tváre. To, čo si môže nevšímavé oko pomýliť s „lenivosťou“ alebo „zlou náladou“, môže byť v skutočnosti prvým znakom bolesti, nepohodlia alebo začínajúceho ochorenia. Každý dobrý majiteľ si časom vytvorí cit pre svojho psa – vie, ako sa jeho pes správa, keď je šťastný a zdravý. A práve vďaka tomu si všimne, keď sa niečo zmení. Pes, ktorý odrazu viac spí, nechce sa hrať, je apatický alebo odmieta jedlo, možno iba ticho volá o pomoc. Takéto zmeny sa často objavia skôr, než sa prejavia viditeľné príznaky choroby. Preto ich neignorujte – môžu byť prvým varovným signálom, že „nie je vo svojej koži“. Zmena správania psa môže poukazovať na ochorenie!

Ako pes hovorí, že niečo nie je v poriadku?

Psi, keď sa niečo s nimi deje, sa prejavia zmenou v bežnom správaní. Príznaky ochorení bývajú často veľmi nešpecifické – to znamená, že sa neukazujú hneď jasne na konkrétny problém. Napríklad: pes síce nemá teplotu, nekašle a nemá ani zranenie na prvý pohľad – ale „už to nie je on“. Môže byť tichší, menej veselý, odmieta jedlo, vyhýba sa kontaktu, spí viac ako zvyčajne, alebo sa správa „zvláštne“. Práve tieto nenápadné zmeny správania sú dôležité signály, ktorými nám pes poukazuje na to, že sa „necíti vo svojej koži“.

Najčastejšie príznaky, že niečo nie je v poriadku:

• zmena aktivity (únava, apatia, spavosť, trasenie, odmietanie hier alebo pohybu, obmedzená pohyblivosť alebo slabosť, naopak nepokoj, nervozita, chodenie dookola atď.)
• nechutenstvo, zvracanie, nadmerný smäd
• zmena nálady, podráždenosť, skrývanie sa alebo vyhľadávanie pozornosti nezvyčajným spôsobom
• olizovanie konkrétneho miesta
• hnačka, zápcha, častejšie močenie, zmena farby moču
• zrýchlené, ťažké dýchanie, kašeľ
• atď.

Zmena správania = prvý alarm

Príznakov môže byť samozrejme oveľa viac a rôzneho charakteru. Ak sa váš pes však začne správať inak než obvykle, všímajte si to. Možno nejde o nič vážne – ale môže to byť aj začiatok zdravotného problému. A čím skôr ho zachytíte, tým väčšia šanca na úspešnú liečbu. Dobrý majiteľ rozpozná svojho psa nielen podľa vzhľadu, ale aj podľa jeho reči tela. Pes možno nepovie: „Niečo mi je,“ ale jeho správanie to povie za neho.

Ak si nie ste istí, či ide o bežný výkyv nálady alebo začínajúci zdravotný problém, neváhajte kontaktovať svojho veterinárneho lekára. Radšej sa prísť zbytočne poradiť, než prehliadnuť niečo vážne. Veterinárny lekár dokáže na základe klinického vyšetrenia, či testovania krvi (atď) posúdiť, či ide zdravotný problém, alebo vám len odporučí psa ďalej pozorovať. Ale tým, že pes (ale aj iné zvieratko) nedokáže povedať povedať na veterine „svoje pocity“, musíte túto úlohu ako majiteľ prebrať Vy. Na včasné odhalenie a následné liečenie ochorenia má esenciálny vplyv podanie správnej anamnézy zo strany majiteľa zvieraťa.

Intuícia majiteľa je často tou najdôležitejšou pomôckou pri odhalení problému. Nikto nepozná vášho psa lepšie ako vy. Ak máte čo i len pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte tomuto vnútornému hlasu – môže to byť prvý krok k včasnej diagnostike a úspešnej liečbe. Láska k zvieraťu sa neprejavuje len hrami a pohladením, ale aj tým, že si včas všimneme, keď nám svojím spôsobom hovorí: „Pomôž mi.“

MVDr. Stanislava Zubrická

Veterinárna poliklinika Althea

Foto: Freepeek