— 6. APRíLA 2016
Streptokokové infekcie
Jednou z príčin, ktorá môže stáť za problémami s odchovom šteniat či mačiat je streptokoková infekcia. Podobne ako u ďalších ochoreniach infekčného pôvodu viažúcich sa k reprodukčnému aparátu, aj v tomto prípade sú zaznamenávané problémy s počatím, udržaním plodu, či mortalitou mláďat.
Pôvodca
Ochorenie je spôsobené baktériou Streptococcus canis (betahemolitický streptokok skupiny G), ktorá tvorí bežnú mikroflóru pokožky a sliznice psov i mačiek. Za určitých okolností pri oslabení imunity a kontakte s agresívnym kmeňom však dochádza k prepuknutiu streptokokovej infekcie.
Klinické príznaky
K najčastejším klinickým prejavom patrí – nezabreznutie, pyometra, vstrebanie plodov, potraty, predčasný pôrod, rodenie mŕtvych a deformovaných mláďat, málopočetné vrhy, neonatologická mortalita. Mláďatá hynú po pôrode do 5 až 10 dní. Príznaky, pri ktorých chovatelia mačiek zaznamenávajú takéto náhle úhyny mláďat zvyknú označovať pojmom syndróm chradnúcich mačiat. Chovatelia psov zase toto ochorenie, podobne ako herpesvírusovú infekciu označujú pojmom tichý zlodej šteniatok. U mačiek sa ochorenie môže prejavovať aj výtokmi z očí, nosa, kašľom atď. U dospelých jedincov ochorenie často prebieha bez akýchkoľvek klinických príznakov.
Diagnostika
Diagnostika je pomerne náročná. Nesmierne dôležité je diferenciálne odlíšenie od iných bakteriálnych patogénov (napr. E. coli, Staphylococcus aureus, Staphylococcus intermedius, Klebsiella sp., Pseudomonas sp., Enterobacter sp., Proteus Sp. Chlamýdie), patogénov vírusového pôvodu (napr. Herpesvírus), ale aj príčin neinfekčného pôvodu. K laboratórnemu vyšetreniu je najvhodnejšie zaslať mŕtvy plod. U samcov sa vykonáva ster z predkožkového vaku, u samíc výterom pošvy v krátkom čase po pôrode, či potrate alebo počas ruje.
Terapia
Spolu s diagnostikou pôvodcu je vhodné urobiť aj antibiogram (citlivosť voči antibiotikám), keďže liečba nie je jednoduchá, väčšina antibiotík nezaberá. U matiek sa podávajú sa antibiotiká dlhodobejšie. Po skončení liečby je vhodné opäť zviera pretestovať. U postihnutých mláďať sa aplikujú tiež ATB a podporná terapia, avšak prognóza v ich prípade aj napriek liečbe nemusí byť priaznivá.
Prevencia
Dôležité je celkové zvýšenie imunity, dodržiavanie hygieny, či vyhýbanie sa prostrediu preplnenému inými zvieratami.
MVDr. P. Zubrický, MVDr. S. Zubrická, MVDr. L. Radošovská