Spondylóza psa (lat. spondylosis deformans)  je degeneratívne ochorenie chrbtice, pri ktorom dochádza k tvorbe osteofytov (kostných výrastkov) najmä na ventrálnej (spodnej) a laterálnej (bočnej) strane tela stavcov. Osteofyty sa môžu časom spájať a vytvárať premostenia ventrálnych medzistavcových priestorov, čo v konečnom dôsledku vedie k zrastaniu stavcov, zníženiu pohyblivosti a bolestivosti chrbtice.

Orientačný anatomický prehľad

Chrbtica psa sa skladá zo 7 krčných (C), 13 hrudných (Th), 7 bedrových (L), 3 krížových stavcov zrastených v krížovú kosť (S) a rôzneho počtu chvostových stavcov (Cd), ktorý závisí od plemena. Základné stavebné jednotky stavcov sú: telo, oblúk a výbežky (kĺbne, priečne, tŕňové), ktoré sú uspôsobené podľa funkcie jednotlivých úsekov chrbtice. Jednotlivé stavce sú spojené medzistavcovými platničkami. Medzistavcovú platničku tvorí vonkajší prstenec fibróznych vlákien (anulus fibrosus) a vnútorné dreňové jadro (nucleus pulposus). Medzistavcová platnička pôsobí pri pohybe ako tlmič nárazov a dodáva chrbtici flexibilitu. Chrbtica spolu s hrudníkom tvorí tzv. axiálny skelet, ktorý predstavuje pevný, no dostatočne ohybný oporný bod pre pohyb hlavy, trupu a končatín. Súčasne zaisťuje ochranu dôležitých orgánov ako je miecha, srdce, pľúca.

Vznik spondylózy u psa

Pri vzniku spondylózy hrá veľkú úlohu degenerácia medzistavcocej platničky. Poškodenie periférnych vlákien fibrózneho prstenca medzistavcovej platničky v mieste ich zakotvenia k periostu tiel stavcov vedie k novotvorbe kosti – vzniku osteofytov. Tie môžu mať rôzny tvar a polohu. Najčastejšie sa vyskytujú ventrálne a laterálne, zriedkavo rastú dorzálnym smerom. Dorzálne lokalizované osteofyty sú najnebezpečnejšie, pretože môžu spôsobovať komprimáciu (stlačenie) miechy s následnými neurologickými problémami.
Osteofyty s narastajúcim vekom pribúdajú, čo môže viesť až k vzniku premostení medzi jednotlivými stavcami. Dochádza k obmedzeniu pohyblivosti chrbtice a oslabeniu štruktúry stavcov a medzistavcových platničiek, čo môže vyústiť ku komplikáciám ako sú zlomeniny stavcov a prolaps medzistavcových platničiek.

Plemenná predispozícia

Spondylóza psa je čiastočne geneticky predisponovaná. Presný mechanizmus dedičnosti však nie je známy (predpokladá sa určitá spojitosť s dedičnosťou DBK). Spondylóza sa preto môže  objaviť aj u šteniat po negatívnych rodičoch.  Veľmi často sa vyskytuje u plemien nemecký ovčiak a nemecký boxer, kde je toto ochorenie aj sledované v chove. Súčet stupňov spondylózy u oboch jedincov rodičovského páru plemena boxer musí byť maximálne 3.

Klasifikácia stupňov spondylózy

0 – negatívny – bez nálezu
1 – ľahký – malé osteofyty po obvode koncovej platičky, nepresahujúce líniu koncovej platničky stavca
2 – stredný – osteofyty presahujú líniu koncovej platničky alebo majú charakter voľného telieska na ventrálnom pozdĺžnom väze
3 – ťažký – osteofyty presahujú líniu koncovej platničky a zrastajú, premosťujú susedné stavce
4 -veľmi ťažký – zrastajúce osteofyty tvoria súvislý lem ventrálne dosahujúci v extrémnych prípadoch až šírku tela stavca, spájajú minimálne 4 stavce za sebou

Diagnostika spondylózy psa

Spondylóza sa diagnostikuje z laterolaterálnej (pes leží na boku), prípadne ventrodorzálnej (pes leží na chrbáte) RTG projekcie. Myelografické vyšetrenie, CT alebo magnetická rezonancia pomôže odhaliť prípadnú kompresiu miechy. Spondylóza môže byť lokalizovaná v priebehu celej hrudnej (Th) a bedrovej chrbtice (L), až po oblasť posledného bedrového a prvého krížového stavca (S). Pričom často sa vyskytuje práve v oblasti prechodu jedného úseku chrbtice v nasledujúci (TH-L, L-S).
Jedná sa o progresívne ochorenie. Veľmi často je diagnostikovaná ako vedľajší nález pri RTG snímkoch zhotovených z iných dôvodov, keďže mnoho postihnutých jedincov ostáva asymptomatických po dlhšiu dobu. Klinicky sa spravidla prejaví až pri strednom a vyššom stupni ochorenia. Nástup klinických príznakov ovplyvňuje viacero faktorov ako plemenná príslušnosť, vek, hmotnosť a záťaž psa. Najčastejšie sa spondylóza prejaví u psov v strednom a vyššom veku, kedy už ani majiteľ neočakáva také fyzické výkony ako u mladšieho psa. Preto môže byť nástup klinických príznakov spočiatku prehliadaný a pripisovaný pribúdajúcemu veku.

Klinické príznaky spondylózy psa

Ku klinickým príznakom ochorenia patria: občasné krívanie, zmena kroku (napr. vysoká akcia hrudných končatín), neochota skákať (napr. do kufra auta), chodiť po schodoch, stuhnutosť a bolestivosť chrbtice.
K akútnemu zhoršeniu príznakov môže dôjsť pri zachladení chrbtice (ležanie v prievane, kúpanie v studenej vode) alebo po nadmernej fyzickej námahe. Pes zle skočí alebo urobí prudký pohyb, kostné výrastky sa do seba zaryjú, čo spôsobí psovi bolesť. Bolesť môže pretrvávať, keďže dochádza k opuchu okolitých tkanív a tlaku na nervy vystupujúce z miechy cez medzistavcové otvory chrbtice.
Najzávažnejšími klinickými príznakmi sú parézy končatín, problémy s močením a vyprázdňovaním, ku ktorým dochádza v dôsledku výraznej kompresie nervov inervujúcich príslušné oblasti (predovšetkým pri spondylóze v mieste L-S prechodu).

Terapia

Spondylóza je ochorenie nevyliečiteľné. Môžeme iba spomaliť jeho postup, takže aj pes s pozitívnym nálezom môže viesť relatívne dlho spokojný život. Chirurgické riešenie sa obvykle neodporúča, pretože po odstránení osteofytov dochádza k ich opätovnému rastu.
V akútnej fáze ochorenia, kedy pes vykazuje zvýšenú bolestivosť, podávame nesteroidné antiflogistiká, ktoré znižujú opuch a bolestivosť. Podávame ich však iba niekoľko dní, keďže dlhodobejšia aplikácia môže viesť napr. ku vzniku žalúdočných vredov. V žiadnom prípade nepoužívame humánne lieky!! Pri vážnejších, neurologických príznakoch sú liekom voľby kortikosteroidy.
Postup ochorenia je možné oddialiť podávaním chondroprotektív. Z nich je vhodné používať tie, ktoré obsahujú aj prírodnú protizápalovú a  analgetickú zložku (MSM – metylsulfonylmetan, boswelín), ktorá je bezpečná aj pri dlhodobom užívaní. Chondroprotektíva sa spravidla podávajú v niekoľkotýždňových až mesačných kúrach 2-3x do roka, v prípade potreby aj kontinuálne.

Pohyb psa so spondylózou

Čo sa týka pohybu, vo všeobecnosti platí „ani veľa, ani málo.“ V závislosti na stupni ochorenia a klinických príznakoch je vhodné psovi obmedziť skákanie, chôdzu hlavne „zo schodov“ a pod. Naopak vhodnou formou pohybu je plávanie a plynulý pohyb po rovnom, prírodnom povrchu, ktorý je dostatočne pevný ale zároveň mäkký. Vždy však treba predchádzať už spomínanému zachladeniu chrbtice – po kúpaní psa osušiť, nenechať ho ležať v prievane alebo na studenej podlahe či zemi. V chladnejšom počasí mu obliecť kabátik. V neposlednom rade je vhodné aj udržovať optimálnu hmotnosť psa.

MVDr. Lucia Radošovská
MVDr. Pavol Zubrický
Rtg snínky: veterinárna poliklinika ALTHEA
Ilustrácie: Ing. Barbora Harmanová
Uverejnené v časopise PES a MAČKA 1/2016 pod názvom Spondylóza psa