Cudzie telesá v tráviacom trakte sú u zvierat pomerne častým klinickým nálezom. Niektoré predmety sú neškodné, iné sú zdrojom toxicity, ďalšie spôsobujú obštrukciu, či perforáciu gastrointestinálneho systému. Prítomnosť mnohých cudzích telies vedie k rozvoju život ohrozujúcich stavov.

K prehltnutiu cudzích telies dochádza často v zápale hry, zo zvedavosti, z pažravosti ale niekedy aj z nudy. Zvieratá využívajú čuch a chuť na oboznámenie sa s rôznymi predmetmi. Pri tak úzkom kontakte je len krôčik k jeho prehltnutiu. Podobne veľmi rýchlo sa môže do organizmu dostať malá loptička, ktorú pes v hre chytá do papuľky. Ďalšou kapitolou sú jedince, ktoré majú záľubu v pojedaní všetkého, čo im príde do cesty. Vedie ich k tomu buď chorobná pažravosť, alebo priveľa času a málo iných podnetných stimulov. S veľmi rýchlym prehĺtaním sa stretávame u zvierat, ktoré zažili nedostatok jedla. Tieto, najmä v prítomnosti konkurencie do seba rýchlo dostávajú potravu kvôli pocitu sebazáchovy.

Avšak podobne rýchlo ako jedlo, môžu prehltnúť aj predmet, ktorý do jedálnička nepatrí alebo kosť bez dostatočného rozdrobenia. Častejšie sú cudzie telesá diagnostikované u mladších psov, zrejme preto, že sú akčnejšie i zvedavejšie. U mačiek bývajú cudzie predmety v tráviacom trakte menej časté ako u psov, avšak u nich sa môžeme stretnúť aj s prítomnosťou tzv. trichobezoárov (zhluky prehltnutej srsti). Tieto môžu byť v niektorých prípadoch zdrojom vážnych problémov.

Typy cudzích predmetov

Cudzie telesá pôsobia v organizme v závislosti od svojho charakteru rôzne.  Časť z nich odíde z tela prirodzenou cestou bez toho, aby majiteľ zvieraťa vôbec zaznamenal ich príjem. Iné vyvolávajú klinické príznaky okamžite, prítomnosť ďalších sa prejaví až po čase. Niektoré sú toxické svojím zložením. Ide o rôzne kovové predmety s obsahom zinku (napr. pozinkované skrutky, matice), olova (napr. rybárske olovené záťaže, broky) ale aj iných zložiek (napr. mince, baterky). V žalúdku v dôsledku ich natrávenia žalúdočnými kyselinami dochádza k postupnému uvoľňovaniu toxických látok do krvného systému. Vyvolávať môžu klinické prejavy často nešpecifického charakteru.

Klinické príznaky

K odhaleniu cudzích predmetov v tráviacom trakte dochádza občas úplne náhodne a to pri vyšetrení vykonanom za iným účelom. Rôzne materiály totiž môžu v žalúdku pôsobiť dlhšie bez toho, aby sa navonok prejavili klinickými príznakmi. Opakom sú náhle stavy, keď dochádza k zaseknutiu cudzieho telesa v niektorej časti tráviaceho traktu. V takýchto stavoch pozorujeme najmä úporné zvracanie spojené so slintaním. Celková alebo čiastočná obštrukcia gastrointestinálneho systému si vyžaduje okamžité vyhľadanie veterinárnej starostlivosti.

Najčastejšie klinické príznaky sú nechutenstvo, slinenie, apatia, nahrbenosť.  Niektoré psi sa snažia bolestivosť brucha odľahčiť tým, že nastavia svoje telo do tzv. modliacej polohy (pes má zadok hore a prednou časťou leží na zemi). Pri obštrukcii možno pozorovať aj chýbanie stolice.

Diagnostika cudzieho telesa

K rýchlemu odhaleniu diagnózy veľmi napomáhajú informácie od majiteľa. Pri poskytnutí úplnej a správnej anamnézy, dokáže veterinárny lekár veľmi rýchlo smerovať jednotlivé vyšetrenia na odhalenie cudzieho telesa. Ak aj majiteľ nevidel zviera niečo prehltnúť, veľmi nápomocné je pri každom gastrointestinálnom probléme priblíženie návykov zvieraťa v stravovaní (napr. hltanie, pažravosť), jeho jedálnička (zloženie stravy, častosť kŕmenia, čas posledného podania jedla), ale dôležité je aj podanie informácií o stolici (kedy bola posledná, akej farby je, formy atď). Samotné odhalenie sa vykonáva pomocou RTG vyšetrenia, niekedy je potrebné na identifikáciu cudzieho telesa použiť aj kontrastnú látku. Pri zistenom cudzom telese je potrebné zhodnotiť  jeho presné umiestnenie, tvar, uloženie, ostrosť.

Odstránenie cudzieho predmetu

Odstránenie cudzieho telesa sa vykonáva buď prostredníctvom endoskopie alebo operačným zákrokom. Endoskopicky je možné vybrať cudzie objekty, ktoré sú lokalizované v pažeráku, či žalúdku. Ide o  minimálne invazívny prístup s veľkým benefitom pre štvornohého miláčika i jeho majiteľa. Pri endoskopii sa totiž skracuje čas anestézie a aj samotné zotavenie po zákroku je rýchlejšie. K chirurgickej intervencii sa pristupuje, pokiaľ teleso uviazlo v čreve alebo v prípade, ak je podozrenie na perforáciu. Po chirurgickom zákroku v žalúdku, či čreve potrebuje jedinec ďaleko viac času a následná prognóza sa odvíja od konkrétneho stavu. Pri perforácii čreva alebo žalúdku dochádza k výlevu obsahu do brušnej dutiny, čo spôsobuje peritonitídu. Pri neskorom diagnostikovaní takého stavu, môže zviera môže napriek odstráneniu predmetu uhynúť na celkovú sepsu a multiorgánové zlyhanie.

Prevencia

Podobne ako v iných situáciách, aj v tomto prípade je najvhodnejšia prevencia zabraňujúca vzniku stavu. Tá spočíva vo výbere hračiek z neškodného materiálu a primeranej veľkosti, v zamedzení prístupu k nevhodným materiálom, v kŕmení vhodnou stravou (nepodávanie tepelne spracovaných kostí, kostí nevhodného tvaru a veľkosti, priveľkých kusov mäsa a pod).

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea

www.veterinanitra.sk