Medzi ľudským a zvieracím okom sú určité anatomické odlišnosti, ktoré sa prezentujú aj rozdielnymi vizuálnymi schopnosťami. Kým človek zachytáva ďaleko širšie spektrum farieb, mnohé druhy zvierat nás s prehľadom prekonávajú svojou zrakovou ostrosťou, videním do veľkej vzdialenosti, či videním v šere. 

Proces videnia

Svetlo prechádza cez sústavu priehľadných častí oka (slzný film, rohovka, predná očná komora, šošovka a sklovec) na sietnicu, kde sa svetelný signál premení na elektrický impulz. Ten sa  nervovými vláknami prenesie do mozgovej kôry a mozog následne vytvorí obraz. Sietnica je štruktúra oka nachádzajúca v zadnom segmente oka. Obsahuje 2 typy fotoreceptorov citlivých na svetlo. Kužele sú zodpovedné za farebné videnie a čapíky za vnímanie pohybu a svetla.

Vnímanie svetla

Zvieratá i ľudia zachytávajú svetelné spektrum nachádzajúce sa v rozmedzí medzi 380-760 nm. Avšak zrakový systém umožňuje niektorým vtákom vidieť tiež časť ultrafialového spektra. Poniektoré hady dokonca vedia pozorovať aj infračervené svetlo vyžarované telom.

Domáce zvieratá, najmä mačky sa zase dobre adaptujú na nočné videnie. Mačacie oko  vníma svetlo až 7x citlivejšie oproti ľudskému oku. Ale aj psy majú na rozdiel od nás ďaleko lepšiu schopnosť vidieť v šere. Súvisí to so zložením sietnice, v ktorej prevládajú na svetlo citlivé tyčinky nad čapíkmi. Ďalším dôvodom je existencia špecifickej štruktúry „Tapetum lucidum“. Ide o odrazovú vrstvu vysokoreflexných buniek nachádzajúcu sa za sietnicou u mnohých druhov zvierat. „Tapetum lucidum“odráža každé prichádzajúce svetlo opäť na sietnicu a toto „znovu použitie“ svetla výrazne zefektívňuje videnie aj pri slabom osvetlení. Prítomnosť tejto očnej štruktúry napr. u mačiek spôsobuje, že im za určitých okolností v tme žiaria oči. Ľudia Tapetum lucidum nemajú, aj preto je ich videnie v slabších svetelných podmienkach horšie.

Vnímanie farieb

Oproti ľuďom majú zvieratá obmedzenejšiu schopnosť vnímania palety farieb. Väčšina z nich je dichromatická (na videnie využívajú len 2 typy čapíkov). U psov a mačiek sa červená a zelená farba javia ako rôzne odtiene šedej. Koňom zase podobne splýva oranžová a modrá farba. Príčinou obmedzenej schopnosti vnímania farebnej škály u zvierat je nízke zastúpenie čapíkov zodpovedných za vnem farieb.

Ostrosť videnia

Ľudské videnie patrí k najostrejším, zvieratá vnímajú svet zvyčajne ďaleko rozmazanejšie. Vynikajúcou zrakovou ostrosťou sa však môžu pochváliť dravé vtáky, ktoré vidia ostro svoju korisť aj z výšky 3 kilometrov.  Psy a mačky sú naopak prirodzene krátkozrakejšie ako človek. Môžu byť postihované aj rôznymi refrakčným chybami zraku. Obraz ktorý vidíme, vchádza do oka a je premietaný na sietnicu. Pokiaľ dochádza k zbiehaniu obrazu pred sietnicu – hovoríme o krátkozrakosti (myopia). Ak je obraz premietaný za sietnicu, ide o ďalekozrakosť (hyperopia). Chyby v refrakcii sa zvyčajne uvádzajú v jednotkách, ktoré nazývame dioptrie. Podľa jednej publikovanej štúdie zahrňujúcej 1440 psov 90 plemien sú  niektoré plemená psov predisponované ku výraznejšej krátkozrakosti. Patrí k nim nemecký ovčiak, rotvajler, kólia, malý bradáč, či toy pudel. Medzi psy s chybou ďalekozrakosti patria prevažne austrálsky ovčiak, aljašský malamut a bovier. Podľa inej štúdie 53% nemeckých ovčiakov je krátkozrakých a potrebovali by okuliare s dioptriami od -0,5 a viac.

Uhol videnia

Zorné pole je časť priestoru, ktorý vidíme jedným okom bez toho, aby sme zmenili smer pohľadu.  U človeka predstavuje uhol videnia 190 stupňov, podobne je na tom mačka. Pes pri pohľade pred seba celkovo zachytáva až 240 stupňov z celkových 360 stupňov. Ešte lepší zrakový prehľad okolo seba má kôň, pretože slepá časť jeho zorného poľa predstavuje len 3 stupne. Rekordérmi sú niektoré vtáky s360-stupňovým zorným poľom.

Binokulárne videnie (označenie pre schopnosť spojiť obrazy oboch očí naraz v jeden zmyslový vnem) je u psa približne 60 stupňov. Na rozsah binokulárneho videnia má vplyv formovanie lebky a umiestnenie očí, preto sa u rôznych plemien psov tieto údaje líšia. Umiestnenie očí bližšie k sebe (napr. u mopsa) poskytuje väčší stupeň binokulárneho videnia oproti tým psom, ktoré ich majú ďalej od seba (napr. chrty, kólie). U mačiek má binokulárne videnie rozsah 140 stupňov.

Vnímanie pohybu

Zvieratá na rozdiel od ľudí ďaleko senzitívnejšie vnímajú pohybujúce sa objekty oproti stacionárnym.  Príčinou tohto stavu je skutočnosť, že v sietnici domácich zvierat dominujú tyčinky. Tie sú okrem iného zodpovedné za vnímanie pohybu. Uvádza sa, že pri dennom svetle dokáže pes zaregistrovať pohybujúci sa objekt na 900 metrov, ale stacionárny predmet zachytia len na malú vzdialenosť. Psy však dobre vnímajú pohyb aj v horších svetelných podmienkach. Podobne sú na tom aj mačky.

Ľudí občas zaujíma odpoveď na otázku, či pes je schopný sledovať televízny program alebo nie. Televízny signál je súhrn rýchlo po sebe nasledujúcich obrazov (bliknutí). Ľudské oko je schopné vnímať televízny obraz plynulo pokiaľ je frekvencia televízneho signálu vyššia ako 20 bliknutí za sekundu. Pri nižšej frekvencii by obraz pôsobil pre nás trhavo a nepríjemne, zachytávali by sme záblesky. Pes reaguje na blikot obrazovky ďaleko citlivejšie ako človek. Zachytáva obraz o frekvencii 80 Hz (t. j. 80 x bliknutie za sekundu) stále ako blikanie.

Teda to, čo sa ľuďom už  javí ako plynulý obraz,  pes pozoruje stále ako prudké blikanie. Ak chceme, aby bolo pre psa sledovanie televízneho programu komfortné bez blikania, musí mať televízor frekvenciu nad 100 Hz. Dnešné televízory s veľmi vysokou frekvenciou obrazu (aj 4500 Hz) umožňujú teda psom, samozrejme za predpokladu, že by o to prejavili záujem :-), nerušené pozeranie televíznej obrazovky. To pri starých obrazovkách možné nebolo.

Príčiny zrakovej rozdielnosti

Videnie patrí medzi základné vnemy umožňujúce rozoznávať svetlo, farby a tvary a orientovať sa v priestore. Rozdielnosti v zrakových schopnostiach vznikali na základe prirodzených potrieb daného živočíšneho druhu. Kým pre niektorých je pre prežitie esenciálny ostrý zrak, u nočných predátorov je to zase videnie aj v zlých svetelných podmienkach, u ďalšieho druhu registrácia pohybu aj na veľké vzdialenosti  a podobne. Práve tieto faktory vplývali na to, ako vidia zvieratá. Pre človeka predstavuje zrak najdôležitejší zmysel. Mnohé zvieratá majú veľmi rozvinuté aj ďalšie zmyslové orgány, ktorými dokážu do určitej miery vykompenzovať prípadnú stratu zraku. U domácich zvierat sa pri strate zraku môže stať „novými očami“ iný pes, iná mačka, či majiteľ. Bez ohľadu na  rôzne anatomické a funkčné odlišnosti predstavuje oko jedinečný orgán umožňujúci rôznym živočíšnym druhom vidieť svet okolo seba podľa jeho špecifických potrieb.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea

Publikované v časopise Pes a Mačka 3/2020 pod názvom Ako vidia zvieratá.