Aelurostrongylóza mačiek je parazitárne ochorenie vyvolané parazitom „Aelurostrongylus abstrusus“  patriacim medzi nematódy. Pôvodca svojím pôsobením poškodzuje parenchým pľúc. Ochorenie však môže mať rôzne klinické prejavy – od  foriem bez zjavných príznakov až po ťažké stavy končiace bez nasadenej terapie úhynom postihnutej mačky.

Pôvodca ochorenia

„Aelurostrongylus abstrusus“ patrí  taxonomicky medzi nematódy (hlístovce), ktoré sú rozšírené celosvetovo. Definitívnym hostiteľom aelurostrongylózy sú primárne mačky, psy sú infikovaní len zriedkavo. Pôvodca parazituje v parenchýme pľúc – konkrétne v terminálnych bronchioloch a alveolárnom dukte. Je uložený v malých nodulách, ktoré vznikli zápalovou odpoveďou imunitného systému hostiteľa na jeho prítomnosť v pľúcnom tkanive.

Vývinový cyklus pôvodcu

Mačka sa môže infikovať konzumáciou nakazeného medzihostiteľa, ktorým bývajú slimáky a hady. K prenosu však častejšie dochádza po zožratí hlodavca či vtáka (paratenický hostiteľ), ktorý obsahuje infekčnú larvu (štádium L3). Vývojové štádia pôvodcu prechádzajú  aktívne cez sliznicu tráviaceho traktu (čreva) a lymfatickou cestou sa dostávajú do pravého srdca a odtiaľ do pľúc. Táto migrácia prebehne v priebehu 24 hodín. Dospelé červy sa usadzujú v pľúcnom tkanive a produkujú vajíčka obsahujúce larvu (štádium L1). Táto larva sa vyliahne z vajíčka a kašľaním sa dostáva cez priedušnicu až do ústnej dutiny, kde je následne prehltnutá, prejde tráviacim traktom a dostáva sa trusom do vonkajšieho prostredia. Táto fáza trvá 5 až 6 týždňov. Vo vonkajšom prostredí ju zožerie medzihostiteľ/paratenický hostiteľ, v ktorom prebehne vývin larvy zo štádia L1 na infekčné štádium L3. Táto premena trvá približne 2 až 5 týždňov. Štádium L3 je opäť zožrané mačkou a celý cyklus sa opakuje.

Klinické príznaky

Aelurostrongylóza mačiek môže mať rôzne prejavy. Klinické príznaky závisia od množstva prijatých hlíst, celkového zdravotného stavu mačky a jej imunitného systému, resp. jeho odpovede na parazitózu. U mačiek prebieha ochorenie často asymptomaticky – teda bez viditeľných klinických príznakov. Takýto jedinec je tichým prenášačom aelurostrongylózy. Pri silných infekciách sa prejavujú príznaky ako chronický kašeľ, chudnutie, anorexia, letargia, kýchanie, pískanie, hlienovo-hnisavý výtok z nosových dutín. Sťažené dýchanie býva často sprevádzané dýchaním s otvorenou ústnou dutinou. V dôsledku migrácie lariev pľúcnym parenchýmom niekedy dochádza až k ťažkým sekundárnym bakteriálnym infekciám a rozvinutiu pneumónie. Pri akútnych infekciách môže dôjsť až k úhynu zvieraťa, čo je časté najmä u malých pouličných mačiat s nízkou imunitou.

Diagnostika

Aelurostrongylóza sa diagnostikuje mikroskopickým vyšetrením trusu mačky (koprológiou), ktorý obsahuje larvy prvého štádia vývinu parazita (štádium L1). Najlepšou diagnostickou metódou je použitie Baermannovej migračnej techniky alebo využitie flotačnej metódy za pomoci síranu zinočnatého.

Röntgenologické vyšetrenie preukazuje patologický nález na pľúcach, jeho rozsah a závažnosť zmien. Pri  aelurostrongylóze pozorujeme na RTG snímku zvýšenie opacity pľúcneho tkaniva, prítomnosť nodulov (fibróznych zmien na pľúcnom tkanive z dôvodu imunitnej odpovede tela na prítomnosť parazita a zmeny opacity – teda farby pľúcneho tkaniva) a rozšírenie pľúcnych artérií.

Liečba

Na liečbu aelurostrongylózy sa používajú antiparazitiká najmä na báze fenbendazolu. Po 2 týždňoch od ich aplikácie je vhodné koprologické vyšetrenie zopakovať z dôvodu kontroly účinnosti terapie. Na liečbu sekundárnej bakteriálnej infekcie spôsobenej migráciou parazitov a liekov sú nasadzované antibiotiká. V prípade rozvinutia ďalších sekundárnych príznakov je medikácia zameraná aj na ich zvládnutie.

Prevencia

Preventívne odčervovanie mačiek výrazne znižuje riziko výskytu nielen aelurostrongylózy, ale aj iných parazitóz. Odstraňovanie medzihostiteľov ako aj paratenických hostiteľov tiež prispieva k zníženiu možnosti výskytu daného parazita v oblasti. Ak nevieme a nechceme nášmu domácemu miláčikovi zakazovať chodiť vonku, musí byť väčší dôraz kladený na prevenciu. Odčervovať môžeme priebežne, alebo až na základe pozitívnej koprológie z pravidelne vyšetrovaného trusu. Podobne ako pri iných ochoreniach totiž najmä preventívnym prístupom je možné predísť klinickému prejavu ochorenia a jeho dôsledkom.

MVDr. Dominika Hutníková

Veterinárna poliklinika Althea

Uverejnené v časopise „Nielen pes a mačka 1/2020“pod názvom Aelurostrongylóza mačiek