Termín pyometra pochádza z gréckych slov pyon (hnis) a metra (maternica). Ako už napovedá samotný názov ochorenia, ide o prítomnosť hnisavej náplne vo vnútri maternice. Pyometra sučky patrí k najčastejším a zároveň najzávažnejším ochoreniam pohlavného aparátu sučiek. Hnisavý zápal maternice totiž predstavuje potencionálne život ohrozujúci stav.

Úvod

Pri pyometre sučiek je maternica naplnená hnisavým patologickým obsahom. Ten odlišuje pyometru  od iných ochorení maternice pri ktorých taktiež vzniká náplň (hydrometra, mukometra, hemometra). Vznikajúce endotoxíny z hnisavého obsahu sa vstrebávajú do krvného riečiska čím sa rozvíja intoxikácia organizmu, až celková sepsa (otrava krvi).

Hnisavý zápal maternice (pyometra) sa môže rozvinúť u každej dospelej nesterilizovanej sučky, ktorá je v diestrálnej fáze cyklu alebo tesne po nej. Približne 1-3 mesiace po ruji je organizmus sučky pod vplyvom progesterónu- hormónu produkovaného vaječníkmi po ovulácii. Jeho úlohou je pripraviť organizmus na graviditu po potenciálnom oplodnení ovulovaných vajíčok. Hoci progesterón ovplyvňuje najmä fungovanie maternice a krčka maternice, pôsobí aj na metabolické procesy (napr. zabraňuje interakcii inzulínu so svojím receptorom).

Patogenéza pyometry

Krčok maternice zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pyometry. Anatomicky oddeľuje sterilnú a nesterilnú časť reprodukčnej sústavy. Počas proestra a estra je otvorený, čo umožňuje presun prirodzenej bakteriálnej flóry z pošvy do maternice. Pod vplyvom  progesterónu produkovaného v nasledujúcej fáze cyklu (diestrus) sa krčok maternice uzatvára a maternica produkuje vo zvýšenej miere sekréty, rastie jej výstelka a znižujú sa sťahy hladkej svaloviny. Súčet týchto zmien  vytvára  bakteriám v maternici veľmi vhodné podmienky pre množenie sa: uzatvorený krčok ich oddeľuje od vonkajšieho (potenciálne stresujúceho) prostredia, sekréty žliaz  im dodávajú potrebné živiny, zhrubnutá výstelka poskytuje potrebný povrch a pokojná, nesťahujúca sa maternica zase príjemný „inkubátor“.

Po odznení vplyvu progesterónu prechádza sučka do poslednej- pohlavne neaktívnej fázy cyklu- anestra. Sekrécia žliaz a sťahy maternice sa tak navracajú do stavu pred začiatkom ruje, avšak výstelka maternice sa k svojej pôvodného hrúbke nenavracia úplne. Zmeny na výstelke sa tak s kažďou ďalšou rujou akumulujú. To vysvetľuje,  prečo je vek sučky (a s tým priamo súvisiaci počet rují) predispozičným faktorom  pre vznik pyometry.

Klinické príznaky

Pyometra je ochorenie, ktoré sa nevyznačuje žiadnym špecifickým prejavom. Preto v rámci diferenciálnej diagnózy je potrebné na ňu myslieť  u každej nesterilizovanej sučky a to najmä v období po ruji. Klinické príznaky sú podmienené predovšetkým tým, či je kŕčok maternice otvorený alebo zatvorený.

Pri otvorenej pyometre môžeme najčastejšie pozorovať výtok z pošvy. Všeobecne však platí, že sučky s otvorenou formou pyometry sú menej systemicky choré, keďže nahromadený hnis môže z maternice voľne vytekať. V skorom štádiu ochorenia môže byt výtok dokonca jediným sprievodným príznakom.

Pri zatvorenom krčku maternice prevažujú celkové prejavy ako letargia, nechutenstvo, horúčka, polyúria-polydipsia (nadmerné močenie s nadmerným pitím), zvracanie a hnačka. Poväčšine sú výsledkom pôsobenia endotoxínov produkovaných premnoženými baktériami v maternici. Vaginálny výtok v tomto prípade nie je prítomný a tak  môžu tieto nešpecifické klinické príznaky byť  poľahky interpretované nesprávne, napríklad ako následok gastrointestinálnych problémov. Sučky bývajú značne letargické, často majú aj zväčšené brucho ako následok plniacej sa maternice hnisom.

Diagnostika

Tak ako v iných prípadoch, tak i pri pyometre je klinická história pacienta získaná od majiteľa nenahraditeľným zdrojom informácii. Pomáha veterinárnemu lekárovi orientovať diagnostiku tým správnym smerom. Diagnóza je potvrdzovaná na základe klinického vyšetrenia, laboratórneho vyšetrenia (hematologické vyšetrenie krvi)  a zobrazovacích metód (USG). Sonografické vyšetrenie brušnej dutiny je v prípade pyometry najspoľahlivejšou diagnostickou metódou. Nálezom býva zväčšená maternica s tekutou náplňou, tá však nie je špecifická pre len pyometru. Preto v rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné odlíšiť hydrometru, mukometru, hemometru.

Aj keď je zväčša pomoc veterinárneho lekára vyhľadávaná až v plne rozvinutom stave pyometry (často dokonca veľmi neskoro), občas sa vyskytnú aj opačné prípady, keď veľmi vnímaví majitelia spozorujú odlišnosť v správaní sučky v úplných počiatkoch ochorenia. Keďže každá choroba má svoju dynamiku, nemusí byť v tomto štádiu pyometra zachytená ani na výsledkoch krvi, ani sonograficky. V takomto prípade je potrebné vyšetrenia v priebehu pár dní zopakovať, aby sa prípadne ochorenie zachytilo ešte v rannom štádiu.

Liečba

Po diagnostikovaní pyometry sa otvára možnosť dvom liečebným postupom: farmakologickému preliečeniu a chirurgickému odstráneniu vaječníkov a maternice. Rozhodnutie pre jeden alebo druhý postup sa odvíja od viacerých individuálnych faktorov: otvorená/zatvorená forma pyometry, pokročilosť ochorenia a s tým súvisiaci zdravotný stav pacienta, iné zároveň prebiehajúce ochorenie, vek sučky, jej chovná využiteľnosť a preferencie majiteľa. Zatvorená forma pyometry má zväčša závažný dopad na organizmus sučky a klinický priebeh je natoľko vážny, že urgentný chirurgický zásah sa stáva jedinou možnou alternatívou.

Farmakologická liečba pomocou správne zvolených medikamentov a liečebného protokolu uvoľňuje kŕčok maternice a zároveň pôsobí stimulačné na hladké svalstvo maternice. To sa intenzívne sťahuje a tým umožňuje vypudiť zostávajúci hnis von z maternice. Spolu s podpornou antibiotickou liečbou je vo väčšine prípadov proces preliečený do pár týždňov. K farmakologickej liečbe sa pristupuje najmä v situáciách, keď je riziko spojené s narkózou väčšie ako benefit z definitívneho riešenia problému (ktorým je chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice) alebo ak je sučka chovne cenná.

Odhliadnuc od formy pyometry a iných faktorov, ktoré môžu pri rozhodovaní zavážiť je chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice  najvhodnejším a preferovaným riešením tohto ochorenia, pretože je zároveň liečbou i prevenciou pred opakovaním sa procesu v nasledujúcich rujách.

Prognóza

Zákernosť pyometry spočíva v nešpecifických príznakoch, ktorým majitelia pomerne často nezvyknú nejaký čas venovať dostatočnú pozornosť. Ochorenie sa totiž vkráda postupne a záludne. Prognóza sa odvíja najmä od toho, v akom stupni ochorenia bola započatá liečba. V prípade, ak je terapia zahájená v pokročilom štádiu sú vyhliadky na uzdravenie neisté. Naopak, ak bolo ochorenie podchytené skoro a sučka nemá iné súbežne prebiehajúce ochorenie je prognóza priaznivá.

Pyometra z pohľadu majiteľa

Celý proces pyometry stojí na troch bytostiach: sučke, veterinárnom lekárovi a majiteľovi. A práve majiteľ je tým, kto môže sučke poskytnúť najväčšiu pomoc. Prečo? Pretože je to on, kto ju pozná najlepšie, má možnosť vypozorovať i malé odchýlky v jej správaní a vyhodnotiť ich ako znepokojujúce.  Zároveň ju môže vo zvýšenej miere pozorovať práve v kritickom období od poslednej ruje a vyhľadať odbornú veterinárnu pomoc, ak spozoruje niektoré z vyššie opísaných klinických príznakov. Majiteľ má kľúčové postavenie aj pri prevencii tohto ochorenia, keďže je to on, kto môže učiniť rozhodnutie o preventívnej sterilizácii sučky a tým predísť skupine ochorení postihujúcich maternicu, ktorých je pyometra súčasťou.

Miriam Žáková DVM, MVDr. Stanislava Zubrická

foto: MVDr. Pavol Zubrický, MVDr. Miroslav Petrík, RTG a USG snímky: Veterinárna poliklinika ATHEA, Nitra

www.veterinanitra.sk

Publikované v časopise PES a MAČKA 1/2017 pod názvom Pyometra sučky