Očný dermoid je vrodený defekt charakteristický abnormálnym umiestnením kožného tkaniva v oku psa. Ide o stav, s ktorým sa postihnutý jedinec už narodí. Aj keď dermoid nepatrí k najčastejším očným nálezom, pri niektorých plemenách psov je pozorovaná vyššia predispozícia k jeho výskytu.

Popis defektu

Očný dermoid  môže byť lokalizovaný na viacerých miestach v oku a to v spojovke (bulbárnej, palpebrálnej), rohovke, limbe, či na očných mihalniciach (horných, dolných, tretích). Zasahovať môže do viacerých očných štruktúr súčasne. Najčastejšie bývajú diagnostikované v temporálnej limbálnej oblasti s prechodom na rohovku a spojovku.  Dermoid má histologicky charakteristiku  normálnej kože, obsahuje epidermis, dermis, mazové žľazové tkanivo, tukové tkanivo, vlasy, vlasové folikuly a krvné cievy. Ide teda o fyziologické tkanivo, ktoré sa nachádza na abnormálnom mieste.

Z očného dermoidu zvyčajne vyrastajú chĺpky, ktoré  sú príčinou mechanického dráždenia rohovky a následne sekundárne vznikajúcich klinických prejavov. Najčastejšie býva postihnuté len jedno oko, aj keď nie nevyhnutne. Samotné kožné tkanivo býva rôznej veľkosti, od malinkých ostrovčekov, ktoré je spočiatku problém spozorovať až po veľmi rozsiahle masy kože zasahujúce do viacerých štruktúr oka.

Príčina vzniku

Očné dermoidy vznikajú počas embryonálneho vývoja v dôsledku chybnej diferenciácie tkanív. Presný mechanizmus jeho vzniku však  nie je doteraz známy. Očné dermoidy sa vyskytujú  v rôznych druhoch zvierat, aj u ľudí. Pri psov sa predpokladá, že v procese jeho vzniku hrá úlohu dedičnosť. Plemenná predispozícia je popisovaná u plemien  ako napr. jazvečík, baset, dalmatínec, doberman, zlatý retríver, francúzsky buldoček. Dermoid však býva diagnostikovaný aj u bernardína, valeského korgi, nemeckého ovčiaka a iných plemein

Klinické prejavy

Závažnosť  klinických prejavov očného dermoidu sa odvíja od lokalizácie, veľkosti dermoidu a množstva prítomných chĺpkov.  Prítomná masa kože spolu s chĺpkami irituje najmä rohovku a spojovku. V dôsledku toho pes postihnuté oko priviera, pozorované je nadmerné slzenie, začervenanie, výtoky (serózneho, mukózneho až mukopurulentného charakteru), diskomfort, keratitída, pigmentácia rohovky až vznik vredov na rohovke.  Pri dlhodobom neriešení stavu môže dôjsť k poškodeniu očného bulbu a vzniku slepoty.

Liečba

Terapia spočíva v dôkladnej chirurgickej resekcii úseku kože z oka s následnou pooperačnou medikamentóznou liečbou. Zákrok sa vykonáva v celkovej anestézii za použitia operačného mikroskopu a mikrochirurgických nástrojov. Operačný prístup sa volí podľa umiestnenia a rozsahu defektu. Rozsiahle a hlbšie rohovkové dermoidy môžu vyžadovať rekonštrukciu rohovky. Chirurgické odstránenie dermoidu má dva rozmery. Tým najdôležitejším je terapeutická rovina s cieľom odstrániť príčinu mechanickej iritácie oka a zabrániť devastácii očného bulbu. Avšak nezanedbateľnou (aj keď podružnou) rovinou je aj estetické hľadisko.

Prognóza je po zákroku zvyčajne dobrá, aj keď hlavne po hlbších rohovkových dermoidoch môžu zostávať jazvy. Jediným riešením defektu je chirurgické odstránenie očného dermoidu.

MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna poliklinika Althea, Nitra

Publikované v časopise PES a MAČKA pod názvom Očný dermoid u psa.