Demodikóza psov je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočmi z rodu Demodex, najčastejšie Demodex canis. Tento parazit tvorí súčasť bežnej mikrofauny kože psa, no pri jeho premnožení dochádza k folikulitíde (zápalu chlpových vačkov) a v mieste postihu k následnému vypadaniu srsti a ku kožným zmenám rôzneho stupňa a rozsahu. Rozoznávame viaceré formy demodikózy spôsobené roztočom Demodex canis. Kým pri lokalizovanej forme možno hľadať príčiny ochorenia zväčša v náhlom oslabení imunity (ruja, záťaž organizmu, iné ochorenie, atď.), v prípadoch generalizovanej formy môže ísť o špecifickú poruchu imunity hereditárneho (vrodeného) charakteru.

Plemenná predispozícia

Lokalizovaná forma môže postihovať všetky plemená psov bez rozdielu. Ku generalizovanej forme demodikózy majú predispozíciu najmä krátkosrsté psy ako francúzsky buldoček, anglický buldog, šarpej, dalmatín, boxer, doberman, mops, bulteriér, jazvečík atď. Prejavy demodikózy na končatinách (pododemodikóza) sa častejšie vyskytujú u plemien ako bernardín, novofundlanský pes, bobtail atď.

Klinické príznaky

Lokalizovaná forma je charakterizovaná prítomnosťou len niekoľkých kožných lézií. Srsť v mieste postihu postupne redne až úplne chýba, koža je začervenelá so šupinami. So sekundárnou bakteriálnou infekciou prichádza pruritus (svrbenie). Lézie bývajú na hlave, krku, trupe a nohách. Pri generalizovanej forme sa ochorenie rýchlo rozširuje z malých ložísk do veľkých plôch. Okrem začervenania, alopécie, šupinatenia kože a sekundárnej bakteriálnej infekcii s krustami, pustulami a silným pruritom môžeme pozorovať výrazné kožné zmeny hnisavého charakteru, tvorbu komedonov, hyperkeratózu a tiež prejavy ako malátnosť, letargia, zvýšená teplota, zväčšené lymfatické uzliny. Lézie sú lokalizované na hlave a nohách. Ak sú postihnuté končatiny, môžu sa objaviť  aj ich opuchy, ich silná bolestivosť, prípadne občasné krívanie.

Diagnostika

Diagnostika demodikózy vyvolanej roztočom Demodex canis sa vykonáva mikroskopickým posúdením hlbokého zoškrabu kože, či trichogramu. Pri postihoch na nohách, resp. labkách je niekedy potrebné pristúpiť k biopsii kože.

Terapia

K terapii sa pristupuje individuálne podľa formy demodikózy, jej lokalizácie, prítomnosti sekundárnej bakteriálnej infekcie atď. Akaricídne prípravky môžu byť podané vo forme kúpeľov alebo obmývania postihnutých miest, spot-on prípravkov, či vo forme tabliet. Pri terapii niektorých plemien netreba pri voľbe účinnej látky, či dávkovania zabúdať na MDR1 defekt. V prípade sekundárnej bakteriálnej dermatitídy je nutná aj aplikácia ATB. Ak je za znížením imunity iné ochorenie je potrebné zahájiť jeho liečbu. Opodstatnenie má aj podávanie prípravkov na zvyšovanie imunity. V priebehu liečby sú potrebné kontrolné vyšetrenia (hlboké zoškraby kože), nakoľko podľa ich výsledkov je manažovaná liečba. V terapii sa pokračuje až dovtedy, kým nie sú výsledky 2x za sebou negatívne.

Prognóza

Pri lokalizovanej forme demodikózy je prognóza dobrá, pri generalizovanej sa nezaobíde bez veľkej trpezlivosti majiteľa psa, dôslednosti veterinárneho lekára a dobrej vzájomnej spolupráce medzi nimi.

Prevencia

Psy s generalizovanou hereditárnou demodikózou by nemali byť využívané v chove.

MVDr. Stanislava Zubrická

Foto: MVDr. Pavol Zubrický

Veterinárna klinika ALTHEA